čo život dal a vzal

Ťažko, veľmi ťažko sa mi píše, keď vidím vo všetkých správach zničený horiaci dom, zúfalých ľudí, záchranárov, hasičov, ktorí sa snažia pomôcť ľuďom a uhasiť oheň po výbuchu v prešovskom paneláku. Časť mesta, v ktorom sa táto tragédia stala poznám… Médiá sa predbiehajú, kto prinesie najnovšie správy z tragédie. Na miesto nešťastia prichádzajú […]

Včera večer po návrate z diskusného stretnutia DAV DVA, som chvíľku pozerala tv. Na jednom z programov RTVS išla relácia, v ktorej hovorili o živote väzňov na Slovensku a o tom, aké aktivity sa vytvárajú, aby mali väzni vo väzení lepší život. Zábery ukazovali p. Cinkotu, ako hrá spolu so spoluväzňami divadlo, ako trávia voľný čas. Pripadalo mi to ako obrázky z inej […]

Ľudia túžia po mnohom. Najmä po tom čo nemajú. Niektorí po praktických veciach a často o tom pred inými hovoria. Iní zasa snívajú a svoje túžby ukrývajú v snoch o ktorých nehovoria. Niekto túži po prepychovom, rozprávkovom dome, nadupanom aute, alebo reprezentatívnej milenke a niekto po tom, aby mohol spať vo vlastnej posteli, mal skromnú strechu nad hlavou, alebo mal čo […]

Viem, že si už posledný a moja cesta skončí… Uzatvára sa kruh môjho bytia a ja sa vrátim tam, kam patrím naveky a navždy … Viem, že bolíš a si krátky… Krátky na tých pár chvíľ, prežitých v smútku aj šťastí… V láske, ktorá nebola klam, v utrpení, skrytom v poznaní túžby… Viem, že už si posledný… No necítim ľútosť, ani […]

Tridsať rokov stále dookola počúvame, aký bol minulý režim zaostalý, totalitný, neľudský, ako bránil ľuďom cestovať, opustiť republiku a ako ich prenasledoval. Tridsať rokov stále dookola počúvame, že za našu súčasnú politickú aj ekonomickú situáciu môže bývalý komunistický režim, ktorý tak zle hospodáril, že roky bolo čo predávať, privatizovať, […]

Vládnuť sa vám zachcelo… Mnohým… Schovávate sa za frázy a heslá o slobode a demokracii. Slobode a demokracii pre koho? Pre ľudí, občanov? Nie, pre vás samotných. Chcete slobodne vládnuť. Vládnuť nad ostatnými a hlavne pre seba. Prečo? Pretože moc chutí opojne… Ako krv nevinných obetí, zmiešaná s chuťou víťazstva. Chutí ako peniaze spojené s pocitom […]

Dnes poobede som chvíľku pozerala reláciu „Na telo“, (všetkého) schopného moderátora p. Kovačiča. Priznám sa, sledujem ju minimálne, ale dnes ma zaujala tým, že hosťami boli p. Kotleba a p. Sulík a pán Kovačič kládol p. Koltlebovi otázky ohľadom toho, ako jeho strana používa peniaze z finančného príspevku, ktorý dostávajú politické strany po voľbách. P. […]

Boli to Tvoje oči, plachý úsmev, či prvé slová povedané v tichu hlučnej ulice? Neviem… Netuším… Stáli sme oproti sebe, vzdialení len na dotyk dlaní a nehy bozku.. A duša sa mi zachvela, po prvom výkriku srdca v zimomravení… Slnovratovo 20.11. 2019

„Večne spievajú lesy“, je svetoznáma trilógia nórskeho spisovateľa a novinára Trygveho Gulbranssena. Je to jedna z mojich najobľúbenejších kníh. Prvý krát som ju čítala ako malé dieťa, ktoré ešte nerozumelo svetu a životu, ale už vtedy zanechala vo mne veľmi silný dojem. Odvtedy som ju čítala mnoho krát a vždy v nej nájdem odpovede na mnohé otázky a problémy, […]

Stromy sú ako my, ľudia. Niektoré rastú osamote a svojou zvláštnou osamelosťou vytvárajú jedinečný charakter krajiny. Iné rastú v skupinách a tvoria malé i veľké spoločenstvá. Dopĺňajú sa, opierajú sa jeden o druhého. Pred pár rokmi, som videla na jednej lúke veľký buk. Dookola bol hustý lesa a len tento jeden strom rástol sám samučičký na veľkom priestranstve. […]