čo život dal a vzal

V minulosti bolo bežné kupovať si beztrestnosť a odpustenie hriechov odpustkami. Štedrým finančným obnosom si mnohí čistili meno, ale aj čistili vlastné svedomie. Stačilo oľutovať a zaplatiť. Robili tak boháči a páni, ale aj tí menej majetní štedro platili za to, aby sa zmazávali ich hriechy a zločiny a boli čistí v Božích očiach.
A niečo podobné sa deje aj teraz.
Spáchate podvod, či trestný čin? V mnohých prípadoch stačí, ak sa na váš zločin vzťahuje premlčacia doba, alebo vyjadríte účinnú ľútosť a máte čistý štít i register trestov, dokonca aj svedomie.
Jednoduché však?
Tí, ktorí v v tom vedia chodiť sa bežne pýšia svojou čestnosťou a hrdia vlastnou spravodlivosťou, ktorú používajú ako zbraň voči tým, ktorí sa nesprávajú podľa ich modelu morálky. Ale aká je to morálka, aká čestnosť či spravodlivosť, keď niekto spácha trestný čin a takýmto spôsobom sa z neho vyviní?
Nie je to výsmech do očí tých, ktorí žijú a konajú podľa morálnych zásad a dodržiavajú zákony?
Žiaľ, tak ako v minulosti, aj v súčasnosti sa mnoho takých ľudí, vďaka novodobým odpustkom dostáva do riadiacich funkcií. Dokonca aj na najvyššie miesta riadenia štátu, robia rôzne čistky a neváhajú zavádzať tvrdé reštrikčné a represívne opatrenia voči vlastným občanom a prenasledovať ich.
Ale aká je to spoločnosť, keď ju riadia takíto ľudia?
Na akej úrovni je spoločnosť, keď tí dolu musia dodržiavať zákony, kým tí hore môže beztrestne páchať zločiny, ale za zločincov označujú iných?
Existuje nejaká spravodlivosť aj pre takýchto ľudí, alebo je normálne, že „zločinec o morálke káže?“
Ktovie…