Včera večer, keď som na prechádzke kráčala okolo cintorína, na ktorom sa mihotali plamienky kahančekov na hroboch, zamyslela som nad chvíľami života. Chvíľami života, ktoré plynú v toku času vesmíru a strácajú sa v nenávratne minulosti. Každý z nás má vymedzené svoje chvíle na tomto svete a každý z nás je zodpovedný za to, ako ich prežije. Ako naloží […]

Keď sa narodíme alebo zomierame, často bývame obklopení ľuďmi, aj keď sme v tých chvíľach v podstate úplne sami. Počas nášho života sa tiež ocitáme v spoločnosti iných ľudí, blízkych, priateľov, kolegov, ale aj úplne neznámych, ktorí spolu s časom prichádzajú a odchádzajú. Lenže v živote každého človeka prichádzajú okamihy, keď potrebuje […]

Túžime po ňom, potrebujeme ho a hľadáme ho najmä vtedy, keď máme pocit, že temnota zla okolo nás hustne a cítime sa bezradne. Áno, túžime po ňom ako po malom svetielku, po malom plamienku sviečky, pretože aj úplne malý lúč svetla dokáže presvetliť tmu neznáma a my sa sa prestaneme báť. Získame stratenú sebadôveru, ale aj dôveru v ľudí, ktorí patria do […]

V živote človeka prichádzajú chvíle, keď začne premýšľať o podstate a zmysle vlastného života, o tom kým je, čím je, akými hodnotami sa riadi a akou cestou života sa vybrať, aby mohol rásť po intelektuálnej, ľudskej aj duchovnej stránke. Takým obdobím v mojom živote bol čas, keď som ukončila preklad knihy Ivana Antonoviča Jefremova „Hmlovina […]

Napísal mi včera jeden môj priateľ… Áno svetlo vždy zaženie temnotu tak, ako keď ráno vyjde slnko a zaženie nočnú tmu. Veľmi rada pozorujem východ Slnka. Ako sa jeho prvé lúče pomaly predierajú ponad horizont kopcov a mäkké svetlo sa začne rozlievať po ich vrchole. Až vtedy Slnko prvý krát vykukne nad obzor a ukáže sa v plnej sile a kráse. Takisto rada […]

Na počiatku bolo svetlo. Malá Božia iskra, ktorá zasvietila v temnote Vesmíru a rozžala svetlá Galaxií, sĺnk, hviezdokôp, planét. Jej žiara vytvárala odraz nekonečnosti samotného Boha a začala skladať symfóniu života. Množstvo svetov začalo žiť vlastným životom a svietilo v záhadnom, tmavom a nebezpečnom Vesmíre ako vlákna času. Niektoré žiarili […]

Tento Aristotelov výrok som dostala pred dvoma dňami do pošty a odvtedy stále premýšľam, či poznám seba samu. Áno, je dôležité poznať seba samého, len vtedy človek dokáže ľudsky, mravne, intelektuálne a duchovne napredovať. Mnohí z nás sa často hľadajú celý život, iní rezignovali a mnoho ľudí ani nechce a ani netúži poznať sám seba. Prečo? Pretože […]

Stála som pod naším veľkým smrekom na záhrade a pozorovala som sivobielu hmlu dažďa, do ktorej sa ponárala okolitá krajina. V diaľke lenivo bublalo hrmenie búrky a drobné kvapky vody husto padali na trávu, ktorá sa pod ich náporom skláňala k zemi. Cítila som, ako si zopár z nich našlo cestičku aj pomedzi husté ihličie a cupkalo po kapucni bundy, do ktorej […]

Vonku sa rozvidnelo a nočnú tmu vystriedalo denné svetlo. Napriek tomu panuje zvláštna zimná, pochmúrna atmosféra. Prudký vietor strháva posledné zvyšky lístia, ktoré ešte ostalo na prastarej jabloni. Veľké záveje snehu odolali minulotýždňovému dažďu a silný mráz vytvoril z kaluží malé ľadové jazierka. V takýchto chladných, tmavých dňoch si […]

Predpoludním sa obloha zatiahla a zo sivomodrých mrakov začali padať prvé kvapky dažďa. Akurát som okopávala a plela na hriadke neskorú mrkvu a červenú cibuľku. Vzduch zavoňal teplom, dažďom, vetrom, hlinou a trávou zároveň. Chvíľku som kopala a čakala, či mierny dážď ustane. Ale ten padal stále rovnako. Prestala som robiť. V jahodovisku som si odtrhla […]