Včera sa stal malý zázrak. Konečne prišlo vytúžené teplo. Také to, čo ľudí vyzlieka z hrubých svetrov a búnd. Včera som mala prvý krát tento rok oblečenú letnú sukňu a tričko s krátkym rukávom. Ešte v piatok som musela mať na záhrade kvôli ostrému studenému vetru oblečený teplý sveter a čiapku, ale včera sa zmenil svet… Celá jar bola chladná a veterná a […]

Začal mi chýbať. Taký ten čas obyčajných zázrakov, ktoré vieme robiť len my, ľudia. Mám pocit, ako keby sme na tie jednoduché zázraky zabudli, nepotrebovali ich. Už dlhšie si všímam, že ľudí nezaujímajú pekné a hodnotné veci. A možno ich ani nepotrebujú. Mnohým stačí k životu mať len naplnené biologické potreby. Mať plné brucho, zasmiať sa na stupiditách, […]

Áno, žijeme v čase falošných ilúzií. Občas mi všetko to, čo sa deje pripomína jednu veľkú hollywoodsku produkciu, alebo marketingovú kampaň, ktoré okolo nás vytvárajú existenciu reality. Presviedčajú nás, že spoločnosť, ktorú tvoríme je založená na nejakých hodnotách, ale práve tie hodnoty, o ktorých sa toľko hovorí, sú v skutočnosti falošnou ilúziou hodnôt […]

Už si nepamätám, kedy som po prvý krát počula ruskú pieseň „Жить“, ale jej slová sa mi hlboko vryli do mysle. Pred pár dňami, keď som pracovala v záhrade a počúvala popri tom hudbu, v dni zaliatom slnkom, v miernom vetre a čerstvom vzduchu a pri práci na zakladaní novej úrody, som ju znova počúvala. A slová piesne spolu s hudbou, dostali novú silu, význam. Vieme a […]

Pred chvíľou som zapozerala cez okno. Počasie vonku nenasvedčuje tomu, že o dva dni budú zasa Vianoce. Zapadajúce slnko nad malým kopcom nad domom, osvetlilo kúsok záhrady a cez sklá okna aj vianočný stromček vo veľkej jedálni. Vianočné gule sa na ňom začali trblietať aj bez toho, aby boli rozsvietené svetielka. Medovníčky a slamené ozdôbky sa kúpali v mäkkom svetle […]

Ľudia túžia po mnohom. Najmä po tom čo nemajú. Niektorí po praktických veciach a často o tom pred inými hovoria. Iní zasa snívajú a svoje túžby ukrývajú v snoch o ktorých nehovoria. Niekto túži po prepychovom, rozprávkovom dome, nadupanom aute, alebo reprezentatívnej milenke a niekto po tom, aby mohol spať vo vlastnej posteli, mal skromnú strechu nad hlavou, alebo mal čo […]

Cintoríny sú zvláštne miesta. Sú plné ticha a spomienok. Vypovedaných aj mĺkvych myšlienok. Posledných pár dní sú plné tých, ktorí spomínajú pri hroboch na tých, ktorí tu už nie sú. Ľudia nosia kytice, honosné, aj skromné. Zapaľujú sviečky, mnohí sa modlia, iní len ticho postoja a nechajú plynúť myšlienky. Spomínajú na spoločné chvíle. Na to, aký býval […]

Prišiel pomaly… Spolu s heslami o individualizme. O tom, ako sa má každý jedinec starať sám o seba, presadzovať vlastné ciele a myšlienky. O tom, aký je jedinec výnimočný a čo všetko zvládne sám. O tom, že kolektív ľudí je zbytočný a práva jedinca sú nadradené nad práva kolektívu, či spoločnosti. A zrazu sa stretávame s bezohľadnými, dokonca až krutými […]

Keď sme mladí, smrť je pre nás vzdialeným a nepodstatným pojmom. Veď kto by myslel na smrť, keď má život pre sebou? Ak sa s ňou v tom období stretneme, prežívame toto stretnutie úplne inak, ako vo veku, keď si začneme uvedomovať vlastnú smrteľnosť. Čas odchádzania je jedným z najťažších období v živote všetkých nás, pretože je to čas, kedy sa musíme […]

Pred pár dňami sme išli s kolegyňou Jankou na autobusovú stanicu. Do odchodu autobusu ostávala ešte hodná chvíľa, kúpili sme si zmrzlinu a sadli sme si na lavičku k staršej pani, ktorá si tiež pochutnávala na studenej dobrote. Spýtala sa nás, kam cestujeme a ani nás nenechala odpovedať a začala rozprávať… Rozprávať, kam cestuje, o tom ako ju čaká doma po smrti […]