Potichu, bez slov, kráčajúc ako večný tulák, oblečená v ošúchanom kabáte nedosnívaných snov, otváram zamknuté dvere večnosti lásky… Potichu, ukradomky, dávam našim dušiam nádej svetlom pouličných lámp šťastia, vraciam sa späť do života a nechcem prebudiť staré rany z driemot zabudnutia… Potichu, bez obzretia sa do prachu zašlých spomienok, […]
Pokračovanie článku