Vyšla, zažiarila a nezhasla… Svieti stále rovnako, aj tridsaťpäť rokov po jeho smrti. Dnes ráno v rádiu Slovensko spomínali na Karola Duchoňa, ktorý by sa dnes dožil sedemdesiat rokov a potom pustili pieseň „Tancujem s tebou rád“, zmes chytľavých tónov s výborným textom. Nechala som kávu kávou a začala som si spievať a tancovať po jedálni. Začala som tancom […]

Pre mnohých krátky, pre mnohých dlhý. Pre mnohých dôležitý a pre iných bezvýznamný. Čas milovania. Pre niekoho ťažší ako ranné vstávanie a pre iných ľahký, ako letný opar nad riekou. Ako dlho trvá čas milovania? Ako nekonečnosť snov, či výkrik letnej búrky? Ako pohľad do tvojich očí, kým nezatvorím tie svoje? Ako chutí čas milovania? Ako letný dážď, ako […]

Uvarila som si popoludňajšiu kávu a sadla som si na chvíľu za pracovný stôl prečítať si denné správy. Na chvíľu som sa zadívala von oknom, do tmavého pochmúrneho dňa. Pozerala som na tmavosivú oblohu, po ktorej sa preháňali mraky plné dažďa a ľadových kryštálikov, na stromy skláňajúce sa pri nárazoch nepríjemného vetra a na bielu mačku s tmavým končekom […]

Dnes som sa dozvedela, že navždy odišiel človek, ktorého som nepoznala osobne, ale poznala som ho cez jeho slová a myšlienky, ktoré uverejňoval na mieste, kde ma prijali medzi seba tak, ako keby som tam patrila odjakživa… Vďaka slovám a myšlienkam, sa často krát môžeme o ľuďoch dozvedieť viac, ako keby sme žili v ich bezprostrednej blízkosti. Môžeme sa dozvedieť o […]

Mám rada tiché rána, keď ešte celý dom spí a vonku je ešte šero. Napustím vodu do kanvice, zapnem sporák, vytiahnem roletky v kuchyni a závesy v jedálni. Nasypem si kávu do hrnčeka a kým mi na ňu zovrie voda, tak sa pozerám von oknom. Mohlo by sa zdať, že tie rána sú rovnaké a všedné, ale nie sú… Mám rada rušné dni, keď je stále čo robiť a aj tie, keď […]

Predvčerom večer v hlavných správach RTVS, som začala pozerať krátku reportáž o tom, ako ľudia nakupujú darčeky, koľko na ne míňajú a ako je vhodné kúpiť drahší darček na splátky. Nedopozerala som a televízor som vypla vo chvíli, keď pani z ktorejsi splátkovej spoločnosti začala hovoriť o tom, aké splátkové produkty ponúkajú. Takže o tomto sú súčasné […]

„Večne spievajú lesy“, je svetoznáma trilógia nórskeho spisovateľa a novinára Trygveho Gulbranssena. Je to jedna z mojich najobľúbenejších kníh. Prvý krát som ju čítala ako malé dieťa, ktoré ešte nerozumelo svetu a životu, ale už vtedy zanechala vo mne veľmi silný dojem. Odvtedy som ju čítala mnoho krát a vždy v nej nájdem odpovede na mnohé otázky a problémy, […]

Stromy sú ako my, ľudia. Niektoré rastú osamote a svojou zvláštnou osamelosťou vytvárajú jedinečný charakter krajiny. Iné rastú v skupinách a tvoria malé i veľké spoločenstvá. Dopĺňajú sa, opierajú sa jeden o druhého. Pred pár rokmi, som videla na jednej lúke veľký buk. Dookola bol hustý lesa a len tento jeden strom rástol sám samučičký na veľkom priestranstve. […]

Pri šalviovom čaji, som len tak narýchlo prebehla titulky médií. Predvolebná kampaň je v plnom prúde. Politici nás neustále presviedčajú o tom, ako sú pre nás nenahraditeľní, ako bez nich a ich politikárčenia nemôžeme žiť. Ale život, ten skutočný život, je o niečom úplne inom. Je plný šťastia i trápenia, radostí aj problémov, lásky a aj nenávisti. Tej, ľudia […]

Báseň Jána Kostru „Každý deň stretnúť človeka“, poznajú mnohí z nás. Je to krásna báseň a v jej veršoch je ukrytá pravda života. Ľudí stretávame každý deň. Mnohí okolo nás prejdú, ako zamračené tmavé tiene, bez pozdravu a bez úsmevu. Poznáme ich, ale aj tak sú pre nás úplne cudzí. Iní skrývajú pod maskou nedostupnosti strach zo zloby a bezcharakternosti […]