čo život dal a vzal

Čas je veličina, ktorú sa vedci a ľudia snažia zmerať a filozofovia pochopiť. Plynie bez toho, aby sme ho my ľudia dokázali ovplyvniť. Skrýva v sebe našu minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Okamih pred nádychom je našou budúcnosťou, nádych prítomnosťou a výdych minulosťou. Malý okamih nášho života, ktorý ani nevnímame a predsa je dôležitý a je súčasťou celého […]

Tak sa ľudia radi označujú, aj keď je človek tiež len jedným zo živočíšnych druhov. Keď sa už ľudia takto cítia, že majú určitý druh nadradenosti nad prírodou a myslia si, že je to ich vyspelosťou a múdrosťou, tak prečo sa k Zemi a prírode nesprávajú s úctou a zodpovednosťou? Je to spôsobené tými istými pohnútkami kvôli ktorým sa správajú rovnako jeden k […]

Tichý smútok mi padá do duše, ako malé vločky snehu. Roztápajú sa mi v očiach, spomienky na Tvoju nehu, ako tie dve malé vločky, ktoré mi vtancovali do dlaní. Vystrela som k Tebe ruky a chcela Ti ich darovať… No zmenili sa… Na kvapky smútku, ako moje myšlienky na Teba. Slnovratovo 13.12. 2018

Pri pozeraní tv dokumentu „Nacistický projekt“, som pochopila, ako dlho trvá „boj proti komunizmu“. V Európe po 1.svetovej vojne silnelo komunistické hnutie a aj v Nemecku malo niekoľko miliónov podporovateľov. V dokumente zaznela myšlienka, že Komunistická strana podporovaná Sovietskym Ruskom mala potenciál ovládnuť nielen Európu, ale aj svet. Už v tej dobe sa začala […]

Prichádza potichu, nebadane, vo chvíľach, keď máme pocit, že už žiadna nádej nejestvuje a cítime sa ubití problémami, životom a beznádejou. Deje sa tak v životoch mnohých nás, ale aj v spoločnosti. Čas nádeje prichádza v malých, každodenných zázrakoch, ktoré často ani nedokážeme vnímať. Prichádza v reakciách a v správaní ľudí, s ktorými prichádzame do […]

Stála som tam, obklopená ľuďmi a predsa sama. Čakala som na Teba a očami hľadala Tvoju tvár v nekonečnom dave. Stála som tam a čakala na chvíľu, keď sa stretnú naše oči, na pár chvíľ sa zastaví čas a stratí sa hluk života. Stála som tam, bledá, bez mena a čakala na pohladenie Tvojho úsmevu. Stála som tam a čakala na okamih, keď sa svet v nás zmení dotykom našich […]

Počítam stratené chvíle a hľadám v nich plamienky našich túžob, tlejúce v čriepkoch šťastia… V spomienkach na jemné dotyky končekov prstov, zaborených do vlasov a drobné bozky v dlaniach. Stratili sme čas… Stratili sme ho v nás… A v hluku života zanikol hlas našich sŕdc, ktorý tíško šepkal nežné slová lásky po milovaní… Stratili sme chvíle […]

Slobodu, ktorá sa zmenila na anarchiu, ale aj na ekonomickú, energetickú a potravinovú závislosť a aj na stratu suverenity a sebaobrany štátu… Demokraciu, ktorá sa zmenila otvorenú politickú a mediálnu vojnu o moc v štáte. Vojnu politikov a oligarchov, ktorí bojujú nevyberanými spôsobmi. Demokraciu, ktorá sa zmenila na nadvládu novodobého božstva menom Zisk a kvôli […]

Raz príde deň, jeden obyčajný deň, keď ma zovrieš v náručí a mlčky si povieme všetko. Tlkot našich sŕdc, utíši hlučné ticho samoty. Chceš počuť ich spoločnú pieseň? Chceš počuť pieseň lásky? Nežnú, jemnú, krehkú pieseň? A čas, nekonečný čas v nás, nám daruje jeden obyčajný deň, keď ma zovrieš v náručí, láska moja… Raz príde deň… […]

Dnes som si prečítala článok o Sergejovi Jeseninovi, ktorého verše mám veľmi rada. Napriek svojej krehkosti sú silné, také silné, že z nich zabolia duša i srdce. Vnoria sa do nich ostrosťou diamantu a vyvolajú záplavu emócií a pocitov. Autor článku píše o Jeseninovej smrti, ktorá je doteraz nevyriešenou záhadou. Nie, nemám v úmysle písať svoje domienky o Jeseninovej […]