čo život dal a vzal

Pamätám si, keď som ako dvadsať ročná žaba povedala svojmu tridsaťšesť ročnému šéfovi, keď ho seklo v krížoch, že už nie je práve najmladší. V dvadsiatke mi pripadal muž v jeho veku ako solídny starší pán a päťdesiatnici ako dedkovia. Teraz mám o desať rokov viac ako on vtedy, staro si veľmi nepripadám a veľmi dobre chápem, prečo sa na mňa naštval. Určite […]

Kto by ho nepoznal. Možno každý z nás pozná ten pocit, keď mu narastú krídla a nechá sa unášať myšlienkami a dokáže zaletieť ďaleko, veľmi ďaleko za hranice všedného sveta. Svet fantázie potrebujeme všetci, malí aj veľkí. Tým ako rastieme a starneme sa ten svet vyvíja a mení. Z detského sveta rozprávok sa postupne dostávame do sveta príbehov a dobrodružstiev. […]

Posledných pár dní je na Slovensku témou číslo jedna náš pán prezident, ktorého pomaly dobieha jeho nečestné konanie a vychádzajú na povrch mnohé kauzy. Jeho kauzy sú však len špičkou ľadovca špiny, ktorou je zamorená celá naša spoločnosť. Neprejde týždeň, aby sa neriešili škandály týkajúce sa najvyšších predstaviteľov štátu. Médiá majú o čom písať, […]

Jediná noc… Naplnená slanou chuťou mojich sĺz a bozkov. Naplnená nedočkavosťou Tvojich úst a dotykov. Naplnená vášňou a milovaním, keď ma budeš pribíjať na kríž svojho tela a ja vstanem z mŕtvych… Spasená Tvojou nehou, vykúpená láskou, ukrytou v slovách a pohladeniach. Jediná noc sa zmení na večnosť nových svitaní, na nové rána v Tvojom objatí… […]

Len tak, strhni zo mňa smútok, ako zbytok šiat. S odhalenou dušou budem pred Tebou stáť a plachosťou sa chvieť. V očiach s tichou otázkou čakať na Tvoj prvý dotyk, na Tvoj prvý hladný bozk. Len tak, ma zovri silno v náručí a pros spolu so mnou milosrdný osud o malý okamih šťastia, naplnený našou nehou, ktorý nikdy neskončí. Len tak, čítaj v mojich očiach, pradávne […]

Často píšem o tom, v ako stave je naša spoločnosť, kultúra, umenie… Často premýšľam o tom, kde sa stala chyba a my sme začali tolerovať všetko to, čo nám je predhadzované a označované za umenie. Premýšľam o tom, či vieme, kde sú hranice vkusu a nevkusu, čo ešte je umenie a čo už nie. A prečo sme stále ticho a nebránime si aspoň zbytky toho, čo ešte ostalo. […]

Rozprávala som sa s kamarátom o tom, koľko potrebujeme televíznych kanálov na to, aby boli ľudia spokojní a mali to, po čom im srdce piští. Zhodli sme sa na tom, že obaja telku pozeráme minimálne a aj na tom aké výplachy mozgov televízne kanály ponúkajú a vysielajú. Ľudia sa chcú zabávať a oddýchnuť a tak si objednávajú televízne balíčky od spoločností a často […]

Čím viac čítam debaty a diskusie pod článkami tu na Pravde, ale aj na iných fórach, začínam mať pocit, že sa menia na smetiská plné kohútov, ktorí sa slovne rujú medzi sebou ako diví a dokazujú si kto z nich je väčší… Mikrosvet debát dokazuje to, aká v skutočnosti slovač je a aj to ako jej záleží na budúcnosti. Často premýšľam o tom, či má vôbec význam […]

Kladivo na čarodejnice, mnohí si pri tomto názve spomenú na historický film Otakara Vávru, ktorý ho natočil podľa rovnomennej knihy českého spisovateľa Václava Kaplického. Kniha aj film opisujú inkvizičné procesy s bosorkami vo Veľkých Losinách a v Šumperku. Kedysi dávno som prešla všetky tieto miesta. Vyšla som si aj na Petrovy kameny, zvláštne miesto, kde sa vraj […]

Pokrájala som snehový koláč s poslednými čerstvými malinami, ktorý som dnes urobila. Ešte kým sa piekol, celým domom sa šírila neodolateľná vôňa malín a vanilky, voňa domova… Každý domov vonia inak a inak ho v vnímame v detstve a v dospelosti. Vôňa domova môjho detstva sa spája s vôňami v letnej kuchyni starých rodičov. Omamná vôňa čerstvo upečeného […]