čo život dal a vzal

Všetko… Môj úsmev, aj slzy, Tvoje nedočkavé ruky a pery. Čas ukrytý v nehe prepletených prstov a tiel. Tichý šepot dotykov a vzdychy našich sŕdc. Zimomriavky, po bozkoch na šiji, aj smútok posledných bozkov. Čo skryje tmavá noc? Všetko. Lásku aj žiaľ. Mňa aj Teba. Milovanie. Nás… Slnovratovo 10.5. 2019

V uponáhľanej dobe, časovom strese a pri množstve práce sú takéto chvíľky vzácne a dokážu priniesť aspoň na pár minút oddych, relax a načerpanie nových síl. Človek, tak dokáže úplne vypnúť od každodenného zhonu a urobiť si malú chvíľku pre seba, keď nemusí myslieť na pracovné povinnosti, starosti či iné problémy. Keď je teplé počasie, rada si sadnem na […]

Aj keď zajtra uplynie 74 rokov od skončenia Druhej svetovej vojny v Európe, mier a sloboda nie sú na našom kontinente samozrejmosťou. História nášho kontinentu je spojená s neustálymi bojmi o moc a vojnami o nadvládu nad územiami. Posledných 2500 rokov histórie je svedectvom toho, na čom je postavená tzv. „vyspelosť a kultúra“ Starého kontinentu, ako Európu mnohí […]

Na Slovensku máme množstvo pamiatok na minulé časy. Na niektorých, ktoré sú staré niekoľko storočí, sa podpísal čas a sú z nich už len zrúcaniny. Omnoho viac však máme na Slovensku „zrúcanín kapitalizmu“, ktoré sú staré najviac pár desiatok rokov. Kedysi boli tie budovy a objekty pýchou socializmu a dnes sú z nich len ruiny. Prečo je to tak? To by mali vysvetliť […]

Dnes je piate výročie nezmyselného beštiálneho zavraždenia nevinných civilistov zradikalizovanými fanatikmi v Dome odborov v Odese, ktoré doteraz nebolo vyšetrené. Päť rokov po tejto masakre mlčia médiá, mlčia politici, mlčia ľudia. Mlčí celý vyspelý „Západný demokratický svet“. Ako rýchlo sa dá zabudnúť, alebo skôr chce zabudnúť, na nevinné obete. Obete […]

Keď pred tridsiatimi rokmi išli ľudia v bývalom, socialistickom Československu do prvomájového sprievodu, netušili, že je to posledný krát, keď išli takýmto spôsobom oslavovať „Sviatok práce“. Netušili, že to, čo brali ako samozrejmosť a sociálnu istotu, už za pár mesiacov bude minulosťou. Netušili, že znova nastane doba, keď význam „Sviatku práce“, dostane […]

Počkám, kým sa žiaľ vyzlečie z clivej kože a nechám odísť smútok z duše… Počkám, kým sa zatvorí upršaná hladina zármutku a skryje všetky svoje trápenia… Počkám, kým svet bude mladým, akým býval zadávna, keď sme maľovali na nebo farebné kvety smiechu… Počkám, kým sa nám slnko rozprší nad hlavami, utopíme sa v mori vlčích makov a nadýchneme […]

Pred pár rokmi som začala sledovať prvé časti tohto seriálu na jednej z tv staníc. Prestala som. Mala som pocit, že je divný a plný násilia. Prednedávnom som si ho pozrela celý. Príbeh stredoškolského učiteľa chémie, ktorý aby uživil rodinu, brigádoval v autoumývarke, pozná mnoho divákov. Walter White, ktorý má päťdesiat rokov, postihnutého syna stredoškoláka a s […]

Neviem si ho predstaviť… Aj keď zamračených ľudí stretávam čoraz častejšie. Nedávno som videla jednu známu. Je to pekná žena, ale výraz jej tváre – pevne stisnuté pery, prižmúrené oči, prísny výraz- ju robili oveľa staršou. Vlastne, nevidela som ju zasmiať sa od srdca už veľmi dlho, iba tak nemastno- neslano, nasilu sa usmiať… Hovorí sa, že smiech je […]

Pomaly si naň zvykáme. Ticho ho prijímame. Občas nás síce čo to pobúri, ale doba je taká, že radšej mlčíme. Možno zo strachu z nepochopenia a odsúdenia, alebo z pohodlnosti, či pocitu beznádeje, alebo bezmocnosti niečo zmeniť. Mlčíme a prizeráme sa dehonestácii toho najkrajšieho citu, ktorí ľudia majú, môžu dávať aj prijímať. Zvykáme sme si, že láska začína […]