čo život dal a vzal

Áno, žijeme v čase falošných ilúzií. Občas mi všetko to, čo sa deje pripomína jednu veľkú hollywoodsku produkciu, alebo marketingovú kampaň, ktoré okolo nás vytvárajú existenciu reality. Presviedčajú nás, že spoločnosť, ktorú tvoríme je založená na nejakých hodnotách, ale práve tie hodnoty, o ktorých sa toľko hovorí, sú v skutočnosti falošnou ilúziou hodnôt […]

Vždy máme na výber. Môžeme si vybrať, ako sa zachovať, ako sa rozhodnúť, čo urobiť, čomu dať prednosť, kým byť. Viem, nie je to vždy jednoduché, pretože život nás stavia do takých situácii, v ktorých si myslíme, že na výber nemáme a nie sú riešiteľné. Môžeme si vybrať vlastnú cestu života, aj keď je plná prekážok, je len na nás ako ich budeme zdolávať. […]

Tak veľmi, veľmi chcem, hoc aj holými rukami, bez kriku a plaču, len ticho a bez zbytočných slov rozbiť múr bolesti, postavený večnosťou okolo nás, z nesplnených snov a slov a prázdnych bezsenných nocí… Tak veľmi, veľmi chcem, aspoň raz a možno naposledy, ochutnať aspoň jednu kvapku šťastia, čistej ako láska sama, padajúcu z očí nočného neba, umierajúc a […]

Pomyslela som si hneď po tom, ako som si prečítala článoček tu na Pravde, na aké podujatia je vydaný zákaz zhromažďovania sa. Ale aj to, čo je považované za povolené zhromažďovanie sa a čo už nie. Nuž áno, podľa MV máme právo zhromažďovať sa, ale len v prípadoch ako sú výlety do prírody, či bohoslužby a iné… Vraj to patrí medzi ľudské práva zakotvené v […]

Po informáciách posledných dní to vyzerá, že so Slovenskom to ide rapídne z kopca a premýšľam, ako hlboko ešte musíme padnúť, aby si nielen pán premiér, ale aj ľudia uvedomili, čo sa v skutočnosti deje. Mnohí si to začali uvedomovať už pri jeho vystúpeniach na tlačovkách, na ktorým sa ku občanom správa, ako ku malým nechápavým detičkám, ktoré potrebujú mať […]

Kedysi som ako malé dieťa, čítala českú rozprávku „ Otesánek“. Už si nepamätám v akej knihe to bolo, ale obrázok Otesánka, divného stvorenia, ktoré bolo neuveriteľne pažravé a nenásytné a ktoré zožralo všetko, čo mu prišlo do cesty, vo mne vtedy vzbudil strach a odpor. Detský strach z podobných stvorení pominul, ale odpor ostal. Premýšľala som, kedy sa z […]

Pán premiér je po novom dokonca aj humorista. Chápem, že to má už akosi v krvi, zabávať občanov, ale dnes sa prekonal. Takže páni poslanci sú podľa jeho slov, zamestnanci ľudu a ich pracovným miestom je Národná rada a oni tak, ako robotníci vo fabrikách tiež musia jesť , aby mohli podávať pracovné výkony a preto je parlamentný bufet vyňatý spod opatrení, ktoré vláda […]

Nedávno som si všimla, že v blízkom meste vyrastá ďalšie obrovské nákupné centrum. Nie je to tak dávno, čo boli nejaké otvorené. V centre mesta, priamo oproti divadlu rastie tiež jedno, na mieste starého Prioru, ktorý neskôr slúžil ako iný supermarket. Priznám sa, že nakupujem veľmi nerada. Do veľkých nákupných centier chodím zriedka, mám pocit, že sa tam dusím a […]

Bola moja prvá myšlienka hneď ráno po prebudení. Slnko svietilo do okna spálne a ja som úplne zabudla na včerajší zamračený, chladný a ufúkaný deň. Niektoré dni sú presne také, ako ten včerajší, ale aj tak ich človek prežije, večer sa možno trošku unavený pousmeje nad všetkým čo prežil, alebo ľahne ako podťatý do postele a je rád, že už je za ním. […]

Dnes som si prečítala mnoho správ. Zaujímavých, aj tých účelových. Chýbala mi však aspoň jedna malá, strohá správička, ktorá by ľuďom pripomenula jeden z najhorších zločinov proti ľudskosti, spáchaný v posledných rokoch. Vyzerá to tak, že o podobných veciach, nie je žiaduce písať, ani hovoriť. Dnes je šieste výročie nezmyselného masakru nevinných ľudí v […]