Počkám, kým sa žiaľ vyzlečie z clivej kože a nechám odísť smútok z duše… Počkám, kým sa zatvorí upršaná hladina zármutku a skryje všetky svoje trápenia… Počkám, kým svet bude mladým, akým býval zadávna, keď sme maľovali na nebo farebné kvety smiechu… Počkám, kým sa nám slnko rozprší nad hlavami, utopíme sa v mori vlčích makov a nadýchneme […]
Pokračovanie článku