čo život dal a vzal

Bola moja prvá myšlienka hneď ráno po prebudení. Slnko svietilo do okna spálne a ja som úplne zabudla na včerajší zamračený, chladný a ufúkaný deň. Niektoré dni sú presne také, ako ten včerajší, ale aj tak ich človek prežije, večer sa možno trošku unavený pousmeje nad všetkým čo prežil, alebo ľahne ako podťatý do postele a je rád, že už je za ním. […]

Dnes som si prečítala mnoho správ. Zaujímavých, aj tých účelových. Chýbala mi však aspoň jedna malá, strohá správička, ktorá by ľuďom pripomenula jeden z najhorších zločinov proti ľudskosti, spáchaný v posledných rokoch. Vyzerá to tak, že o podobných veciach, nie je žiaduce písať, ani hovoriť. Dnes je šieste výročie nezmyselného masakru nevinných ľudí v […]

Máte na to skvelú príležitosť. A ktovie, možno by Vás ľudia začali vnímať ako seriózneho človeka a nie populistického šaša, ktorý chce zaujať za každú cenu a zvyšovať si tak popularitu a vlastné ego. Rád a často tvrdíte, ako Vám leží na srdci osud bežných ľudí. Tak to dokážte! Pred štyrmi rokmi ste predložili do NR SR návrh zákona, ktorý mal definovať […]

Dnešný deň je taký zvláštny. Zamračený a upršaný. Pred chvíľou doznel jeden dážď a ešte neuschli jeho kvapky na okenných tabuliach a už prichádza ďalší. Príroda unavená a utrápená dlhotrvajúcim suchom, načerpala z neho životodarnú silu. Keď som vyšla von, mala som pocit, že všetko zázračne ožilo. Tráva sa zazelenala, stromy vystreli svoje lístky k nebu. […]

Čítala som v Tvojich očiach slová o zatmení našich sŕdc, tiché ako dych nekonečna pri zrodení sveta a života. Šťastné, ale smutné zároveň ako sny strácajúce sa v opare dohasínajúcich chvíľ milovania. Čítala som v Tvojich očiach slová o novom svetle, ktoré rozžiari clivotu nehy v zatmení našich duší ako plamienok túžby v hebkom dotyku našich pier a v nemom tanci […]

Uvarila som si kávu a konečne sadla ku správam. Potešilo ma, že počet nakazených vírusom sa znižuje a pán premiér nám odporúča, aby sme nepodliehali skepse, pretože máme najmenej obetí. Nuž viac ako skepse z koronavírusu, veľké množstvo obyvateľov podlieha skepse zo spôsobu vládnutia pána premiéra a jeho „siláckych rečí“. Nie, nerobím, si o pánovi premiérovi […]

Už si nepamätám, kedy som po prvý krát počula ruskú pieseň „Жить“, ale jej slová sa mi hlboko vryli do mysle. Pred pár dňami, keď som pracovala v záhrade a počúvala popri tom hudbu, v dni zaliatom slnkom, v miernom vetre a čerstvom vzduchu a pri práci na zakladaní novej úrody, som ju znova počúvala. A slová piesne spolu s hudbou, dostali novú silu, význam. Vieme a […]

Veľa a tak málo, len otázky na odpovede, čo sa vlastne stalo, keď sme počítali čas, rátali zastavenia zeme a zabudli sme platiť za to, čo v nás iba drieme… Dlhuješ mi, málo a tak veľa, len to, čo je vo mne aj v Tebe Nie, nechcem to hneď, nechcem brať, ale žiť a cítiť škoricovú chuť smiechu a bozkov na nos… Dlhuješ mi, málo a predsa veľa, dlhuješ mi […]

Pred pár dňami som dostala jednu milú, ale zároveň pre mňa veľmi zodpovednú úlohu. Jeden môj dobrý priateľ napísal novú knihu a ja som bola medzi prvými ľuďmi, ktorí mali možnosť čítať jeho rukopis. Chcel, aby som mu povedala svoj názor naň. Už predtým som čítala sem-tam pár strán a vedela som, čo je obsahom jeho rukopisu. Často sme sa o ňom rozprávali, ale aj o […]

Vyšla, zažiarila a nezhasla… Svieti stále rovnako, aj tridsaťpäť rokov po jeho smrti. Dnes ráno v rádiu Slovensko spomínali na Karola Duchoňa, ktorý by sa dnes dožil sedemdesiat rokov a potom pustili pieseň „Tancujem s tebou rád“, zmes chytľavých tónov s výborným textom. Nechala som kávu kávou a začala som si spievať a tancovať po jedálni. Začala som tancom […]