čo život dal a vzal

Dnešný deň je taký zvláštny. Zamračený a upršaný. Pred chvíľou doznel jeden dážď a ešte neuschli jeho kvapky na okenných tabuliach a už prichádza ďalší.
Príroda unavená a utrápená dlhotrvajúcim suchom, načerpala z neho životodarnú silu. Keď som vyšla von, mala som pocit, že všetko zázračne ožilo. Tráva sa zazelenala, stromy vystreli svoje lístky k nebu. Ruže v záhonoch zrazu vyzerali inak a kvety mali sýtejšiu farbu. Malé macôšky a taričky, spolu s fialovými a žltými mini kosatcami žiarili aj pri zamračenej oblohe.
Ako málo a pritom tak veľa, potrebuje príroda k tomu, aby ožila po zime, či suchu.
Zamyslela som sa nad tým, čo potrebuje láska, aby dokázala rásť, kvitnúť a prinášať plody?
V posledných dňoch a týždňoch je unavená a utrápená suchom ľudských sŕdc, ktoré začali dávať prednosť chladnému egoizmu, vypočítavosti, neláskavosti.
Ktovie, čo sa s ňou stane, keď na ňu ľudia zaneprázdnení riešením špiny sveta, zabudnú…
Práve v tejto chvíli, keď píšem týchto pár slov znova začalo pršať. Dážď spolu s hudbou, ktorú počúvam, vytvárajú zvláštnu atmosféru a kulisu, ku slovám o láske.
Áno, aj láska potrebuje novú silu, možno dážď úsmevov a ľudského tepla spolupatričnosti a súcitu
Tá, medzi mužom a ženou potrebuje dážď nehy, pochopenia, dôvery a úcty.
Láska vo všetkých podobách, je ako krehká rastlina, ktorá prerastá naše životy a je len na nás, ako sa o ňu dokážeme starať. Ak jej dávame všetko to, čo potrebuje, aby rástla a rozkvitla, ako kvety v máji, tak urobí naše životy krajšími, plnohodnotnejšími. A nezáleží jej na tom, koľko máme rokov, či sme zdraví, alebo chorí, či chudobní ako kostolné myšky.
Vtedy dokážeme cítiť radosť zo života a z drobných maličkostí, ktoré nás obklopujú.
Vtedy sa dokážeme smiať spolu so slnkom, plakať s dažďom, len tak tancovať a spievať, počúvať zvuky prírody, vnímať všetok život okolo seba a dokonca sa rozprávať s malými drobnými včelami, ktoré usilovne pracujú spolu s nami na záhrade.
Vtedy dokážeme vidieť vo všedných veciach ich nevšednosť a krásu a prekonávať bolesť života.
O máji sa hovorí, že je časom lásky. Áno, je časom lásky, ale aj života a všetkého, čo s ním súvisí.
Ešte stále prší a ja počúvam, ako kvapky dažďa klopkajú na parapet a okno. A stále verím, že ľudia pochopia, aký prázdny a pustý je život bez lásky a nepremárnia čas, ktorý tu majú a ktorý by mohli využiť zmysluplne. Žiť s láskou a žiť pre lásku…