čo život dal a vzal

V posledných dňoch v médiách, ale aj tu na blogu, začala znova ožívať téma interrupcií. A obhajcovia UPT znova používajú známu frázu o tom, že žena má právo rozhodovať o svojom tele. Ak je akurát právo rozhodovať o svojom tele, výdobytkom novodobej emancipácie žien, tak sa podľa môjho názoru, stala niekde veľmi vážna chyba a dosiahnutá rovnoprávnosť žien, je v […]

Povedal mi raz dávno jeden priateľ, keď som mala pocit, že som osamelá v mojom vnútornom svete a len málokto rozumie tomu, ako premýšľam, ako vnímam svet okolo seba. Mal pravdu. Veľmi často sa mi stávajú zvláštne veci, ktoré tie slová potvrdzujú. Tak, ako pred pár dňami, keď mi pri namáhavej práci „pomáhal“ jeden z mojich najlepších priateľov. Síce len po […]

Pohladím Ťa po tvári a do dlane Ti vtisnem malý bozk plný nehy. Usmejem sa na teba a budem Ti počítať vrásky smiechu okolo očí. Vieš, čo urobím? Objímem Ťa a už Ťa viac nepustím, kráčať do tmy nepokojnej samoty. Rozsvietim v nás plamienky nádeje svietiace na cestu k nám domov… Slnovratovo 18. 05. 2020

Pred pár týždňami ma zaujal rozhovor slovinského ľavicového filozofa Slavoja Žižeka s guatemalskou právničkou a ľudskoprávnou aktivistkou Renatou Ávila,„Riešenie je jasné, komunizmus, alebo barbarizmus“ , o dopade koronakrízy na svetové dianie. V rozhovore ma zaujalo viacero myšlienok, a to najmä tie, ktoré súviseli so zmenou spoločenského, ale aj politického […]

Áno, koronakríza ako následok „ pandémie koronovírusu“, v skutočnosti ukázala, že svet nezachvátila pandémia Covid-u 19, ale najmä hospodárska, morálna a aj politická kríza. Tento jav by sa dal nazvať „pandémiou krízy spoločnosti“. Západný svet založený na „demokratických princípoch“ sa pomaly začal rúcať ako domček z karát. Postupne sa ukazuje, že […]

Necítila som nič … Ani jedno slovo z toho, čo som ticho šepkala, keď som utekala pred sebou a zrýchleným dychom času v pominuteľnom svete ničoty. Necítila som nič… Nič z tých slov, ktoré stratili zmysel vo chvíli nezmyselnosti, len prázdnotu vlastných spomienok na zajtrajší deň a chuť bolesti vlastnej neistoty Necítila som nič…. len clivotu ticha […]

Začal mi chýbať. Taký ten čas obyčajných zázrakov, ktoré vieme robiť len my, ľudia. Mám pocit, ako keby sme na tie jednoduché zázraky zabudli, nepotrebovali ich. Už dlhšie si všímam, že ľudí nezaujímajú pekné a hodnotné veci. A možno ich ani nepotrebujú. Mnohým stačí k životu mať len naplnené biologické potreby. Mať plné brucho, zasmiať sa na stupiditách, […]

Padám, ale aj tak sa vznášam, na krídlach beztiaže pohladení Tvojich rúk… Padám, do vnútra Tvojich bozkov ťažších ako spomienky na hmlu budúceho rána… Padám, do hlučného ticha milovania, a hĺbky vesmírnej pavučiny utkanej z Tvojej nehy… Padám a vstávam zároveň, bežím k Tebe Láska, rýchlejšie ako život v ústrety večnosti… Slnovratovo […]

Pred pár dňami som videla film Antonína Moskalyka z roku 1984 „Kukačka v temném lese“. Je to príbeh mladého dievčaťa Emilky, ktorá bola odobratá svojej matke a poslaná na prevýchovu do rodiny veliteľa koncentračného tábora. Vo filme ma zaujala jedna veta, ktorú povedal Emilke jej nový vychovávateľ Herr Kukuck, keď v noci išla sama v dome do kuchyne a komory: „Toto […]

Veľakrát v živote som stretla ľudí, ktorí boli presvedčení o svojej múdrosti, ba priam genialite. Spájalo ich veľa. Nadradené, egoistické a drzé správanie sa, nafúkanosť, žiadna sebareflexia, neschopnosť počúvať iných, neschopnosť zamyslieť sa nad názormi iných a agresívne obhajovanie svojej pravdy, bez schopnosti argumentácie. Takíto ľudia si vyžadujú vašu […]