čo život dal a vzal

Ilustračný obrázok: Pixabay

Prezidentská kandidatúra Igora Matoviča nielenže nie je prekvapujúca, ale dovolím si tvrdiť, že je potrebná, pretože tak ako obvykle, ukazuje pravú tvár politicko-spoločenskej situácie na Slovensku a hlavne charakter hodnôt „liberálno-progresívnej demokracie”.

Veď prečo by nemohol kandidovať na úrad prezidenta Igor Matovič, keď sa v minulosti prezidentom na Slovensku stal úžerník a daňový podvodník, pardon Dobrý anjel, ktorého prezidentská kampaň sa vďaka usilovnej práci reklamných agentúr začala oveľa  skôr, ako tá oficiálna. Najskôr bolo celé Slovensko oblepené plagátmi a billboardmi filantropa a Dobrého anjela, médiá sa predháňali v jeho prezentácii a on sa vďaka tomu rozhodol zachrániť vážnu situáciu na Slovensku a bojovať v prezidentských voľbách za slobodu a demokraciu v našom štáte. Rozhodne si však Andrej Kiska, ktorého kampaň na sa niesla v duchu knihy a rovnomenného filmu „Kandidát“, splnil svoj „americký sen“.

Čo v skutočnosti prinieslo jeho pôsobenie v prezidentskom paláci pre Slovenskú republiku netreba pripomínať.

Andreja v prezidentskom úrade vystriedala ekologická aktivistka, ktorej kampaň štedro podporil aj jeden z najväčších politických filantropov G. Soros, ktorý sa sám pochválil britskému denníku The Guardian, ako pomohol zachovať na Slovensku demokraciu. A tak sa prezidentkou stalo dievča, ktoré sa nebálo schváliť najohavnejší medicínsky a sociálny experiment na občanoch vlastného štátu, či zmariť referendum, ale aj zlikvidovať zvyšky suverenity štátu promptným podpisom pre štát nevýhodnej „Zmluvy o obrannej spolupráci medzi SR a USA“.

Takže ak sme na Slovensku mohli mať prezidenta daňového podvodníka, či v súčasnosti „módnu celebritu“, ktorá sa naučila čítať to, čo jej napísali jej bábkovodiči, môže byť prezidentom pokojne aj „šašo a bobkový list“.

Prezidentská kandidatúra Igora Matoviča ukazuje na akej mentálnej a mravnej úrovni je nielen politická garnitúra na Slovensku, ale v celej „vyspelej západnej spoločnosti“. Pretože na to, aby sa niekto stal politikom, či dokonca hlavou štátu nepotrebuje mať žiadne profesijné danosti a schopnosti. Dokonca ani žiadne vedomosti a znalosti z riadenia štátu a sociálnych systémov. Úplne stačia  osobné a mocenské ambície a absencia morálneho a mravného kreditu, čo zaručuje jednoduché ovládanie, manipulovanie, ale najmä korumpovanie takýchto politikov. A v mnohých prípadoch stačí dostatok financií na politickú kariéru, alebo sa nájde správny politický filantrop, ktorý takúto kariéru tým „správnym kandidátom“ zaplatí.

Žiaľ, pre mnohých politikov a množstvo politických strán vo „vyspelej západnej spoločnosti“  je politika iba tvrdým biznisom a nie umením správy štátu a spravovaním vecí verejných v prospech štátu a jeho občanov. Iní sú zasa politickým filantropizmom vychovávaní do úloh poslušných lokajov, ktorí horlivo, až otrocky plnia príkazy mocenských elít, ktoré ich v skutočnosti riadia a ovládajú.

A práve takáto „politická kultúra“ priviedla západnú civilizáciu na pokraj zániku. Pretože aj v iných štátoch sú na popredných riadiacich pozíciách, alebo v prezidentskej funkcii „šašovia a bobkové listy“, či politickí hochštapleri, ktorí síce majú plné ústa prázdnych fráz o demokratických hodnotách, ale v skutočnosti sú to iba bábky, ktoré bez akýchkoľvek morálnych zábran likvidujú vlastné štáty a ožobračujú občanov.

Takže občania Slovenska by sa nemali čudovať a ani pozastavovať nad kandidatúrou Igora Matoviča, ale mali by sa zamyslieť nad tým, prečo sú do riadiacich funkcií štátu volení práve takí ľudia ako je on. Pretože politici, ktorí vedú štát a hlava štátu sú vizitkou úrovne celej spoločnosti.

Devana

Slnovratovo 5. február 2024

Článok bol zverejnený na: Belobog.sk