čo život dal a vzal

Ilustračný obrázok: Pixabay

Pomyslela som si, keď som čítala zopár najnovších správ…

Chce byť človek ešte človekom?

Alebo mu stačí byť tvorom bez duše, pre ktorého bude podstatné iba naplnenie jeho základných pudov?

Vie človek kým a čím je?

Vie vôbec, čo je to ľudskosť a prečo žije v tomto zvláštnom svete?

Svete, ktorému sa ani len nesnaží porozumieť. Preto nedokáže porozumieť nielen sebe, ale ani konaniu iných ľudí.

Možno mu stačí jeho vlastné ego, ktoré mu našepkáva, že tým najdôležitejším je len on sám a jeho potreby. Preto dokáže sebecky ničiť všetko okolo seba… Nielen vzťahy s inými ľuďmi, ale najmä ich životy. Až keď bezohľadne ublíži všetkým okolo seba, až vtedy má pocit uspokojenia, Je tak samoľúby, že zabúda na vlastnú podstatu a tou je ľudskosť.

Ľudskosť v jeho konaní, správaní sa k iným ľuďom. Ľudskosť, ktorá by mala napĺňať každý okamih jeho života poznaním. Vtedy by dokázal pochopiť podstatu vlastnej existencie a svet okolo seba.

A pýtal by sa: A čo človek? Som ešte človek, alebo len duchovne prázdna telesná schránka?

A možno by si túto otázku mal položiť každý z nás vždy, keď cíti pokúšanie diabla v podobe vlastného ega.

Devana

Slnovratovo 30. január 2024

Zamyslenie bolo zverejnené na: Belobog.sk