čo život dal a vzal

Dnes ma na jednom z portálov zaujala správa o tom, ako v USA prepustili z väzenia mladíka, ktorý si pred pár rokmi sadol opitý za volant a zabil štyroch ľudí a dvoch ťažko zranil.
Na súde sa obhajoval, že trpí chorobou z blahobytu, ktorá sa nazýva „Affluenza“.
Mladík dostal desaťročnú podmienku, ktorú porušil a musel si odsedieť dvojročný trest.
Choroba z blahobytu…
Dá sa vysvetliť aj tak, že ľudia, ktorí žijú v prepychu a nadbytku sa nevedia správať.
Myslia si, že sú „bohovia“ a môžu všetko.
Nuž za psychickú poruchu sa dá označiť všeličo, aj nedostatok empatie, súcitu, či sociálneho cítenia, alebo aj triezveho uvažovania.
Choroba z blahobytu, ako jeden z výdobytkov Západnej kultúry, sa začala prejavovať aj u nás.
Stačí sa pozrieť na vystupovanie našich politikov, ktorí sa dostali ku svojmu majetku spôsobom, ktorý často nevedia vysvetliť, myslia si, že keď sedia v parlamente môžu sa správať ako odtrhnutí z reťaze. Dnes si každý, kto si len pričuchne k moci myslí, že je bohom.
Väčšina z tých, ktorí majú na Slovensku peniaze, si myslia, že tento štát je dojnou kravou a občania sú plebs, lúza a otroci a oni môžu rozhodovať o ich bytí, či nebytí.
Veď je také jednoduché založiť si, alebo kúpiť stranu, alebo funkciu.
Samozvaná intelektuálna elita a osobnosti si myslia, že len oni majú právo vyjadrovať sa ku všetkému, čo sa deje v našom štáte. To, že sú financovaní kdejakými nadáciami a nevytvárajú žiadne hodnoty v tomto štáte, ich absolútne netrápi. Veď oni sa predsa majú dobre, dokázali sa o seba postarať, využili možnosti kapitalizmu.
Ľudia, ktorí trpia chorobou blahobytu sú úplne odtrhnutí od reálneho života miliónov obyvateľov Slovenska.
Netušia, aké to je byť bežným občanom, ktorý chodí poctivo do práce, tvorí hodnoty a musí len prežívať, bez sociálnych istôt a budúcnosti.
Choroba z blahobytu by sa dala nazvať mnohými názvami, každý ju môže nazvať po svojom.
Ja ju nazývam nezodpovednosťou, pretože všetci tí, ktorí sa hrajú na malých bohov na Slovensku a nielen tu, ju odmietajú.
Je to aj absencia svedomia a ľudskosti.
Je len otázkou času, kedy sa začnú tí, ktorí tento štát a jeho obyvateľov nezodpovedne ťahajú do pekla, začnú po vzore svojich idolov vyhovárať na rôzne choroby, aj na tú z blahobytu, veď väčšina ľudí ani netuší, čo znamenajú odborné názvy a ak je niekto chorý, tak ho predsa všetci musíme ľutovať a správať sa k nemu so súcitom.
Ale nezodpovednosť nie je choroba…