čo život dal a vzal

Oblievačka, šibačka, maľované vajíčka – kraslice, pisanky, sú súčasťou veľkonočných tradícií.
Málokto sa však zamyslí nad tým aký majú skutočný význam a pôvod.
Veľká noc, kresťanský sviatok, keď si kresťania pripomínajú smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista má pôvod v židovskom sviatku Pésach, kedy si Židia pripomínajú útek z Egypta. Pésach nazývajú aj sviatkom nekvaseného chleba.
Kresťania poznajú príbeh Izraelitov v Egypte a čo predchádzalo ich úteku z otroctva. Príbeh desiatich rán, ktorými Jahve trestal Egypt. Tá posledná desiata bola najkrutejšia, v celom Egypte zomierali prvorodení, ľudia aj zvieratá. Ušetrení ostali len Izraeliti, ktorí mali potreté dveraje príbytkov krvou obetných baránkov. Týchto baránkov potom upiekli a piekli aj chlieb, ktorý kvôli nedostatku času nemali kedy nechať vykysnúť. Baránka a chlieb jedli spolu k horkými bylinami, ktoré symbolizovali utrpenie otroctva.
Zvyky a tradície, ktoré sa dodržiavajú na našom území majú pôvod v našej dávnej histórii a je to niečo, čo si naši predkovia uchovali aj napriek nástupu kresťanskej viery.
Mnoho z toho, čo nazývame „Veľkonočnými zvykmi“ nemá nič spoločné s kresťanskou vierou. Cirkev sa postupne musela zmieriť s týmito tradíciami a tvári sa, že patria k ku kresťanskej religiozite.
Oblievanie vodou…
Naši predkovia Sloveni mali vodu vo veľkej úcte a považovali ju za posvätný živel a symbol. Verili v jej silu a životodarnosť. Zdroje vody, pramene a studničky, potoky a rieky udržiavali v čistote. Mnoho tradícií sa spája s umývaním v studenej vode. Dieťa po narodení sa umývalo v čistej vode, najlepšie z prameňa.
Obradne sa polievali nielen ľudia, ale aj napríklad pluhy pred prvou orbou…
Obradné polievanie žien na jar spočíva v tom, že ženy sú nositeľkami nového života a je smutné, že práve tento zvyk sa zvrhol na niekedy hlúpe oblievanie dievča vedrami ľadovej vody, alebo hádzanie do potoka.
Šibačka vŕbovými prútmi…
Vŕba je strom, ktorý prvý na jar kvitne. Jej bahniatka krášlia na jar mnoho príbytkov. Má zvláštnu schopnosť obnovy života a sily. Už ste niekedy zasadili do zeme obyčajný vŕbový prútik? Mne z jedného takého vyrástla v rohu záhrady krásna vŕba. Sloveni verili, že práve vŕba má schopnosť odstrániť negatívnu energiu nielen z človeka ale aj príbytkov. V dávnych dobách gazdiné metličkami z vŕbových prútov robievali obradnú jarnú očistu svojich domácností. Dievčatá a ženy si pod vŕbami v potokoch umývali vlasy, aby ich mali krásne, husté a dlhé ako mali vŕby prútie, vlasy boli kedysi veľkou ozdobou ženy a symbolom ženstva, tak ako je aj vŕba symbolom ženskej podstaty.
Pošibanie vŕbovým prútom, alebo korbáčom je tiež obradným prenesením životodarnej sily stromu na nositeľky života.
Kraslice…
Vajíčka maľované rôznymi ľudovými prvkami.
Vajíčko je tiež symbolom nového života.
Pred pár mesiacmi som písala o Slovanskej mytológii. Na začiatku všetkého stvorenia spal boh Rod v zlatom vajci, ktoré plávalo vo vlnách chaosu…
Vajíčko je spájané aj s bohom Svarogom a slnečným kotúčom a vajíčka maľované rôznymi symbolmi, boli vyjadrením prebúdzajúcej sa sily slnka po zime. Škrupinky z takýchto obradne maľovaných vajíčok boli zaorávané do brázd pri prvom oraní na jar a mali zabezpečiť zrod novej úrody.
Jar samotná je obdobím zrodu nového života po zimnom spánku prírody.
Ostalo nám mnoho zvykov a tradícií po našich predkoch, ktoré nás s nimi spájajú. Len my už niekdy ani nevieme, čo všetko znamenajú.
Kresťanstvo úplne nepotlačilo vieru našich predkov, ale my sami ju ničíme konzumným spôsobom života.
Namiesto víkendového vysedávania v nákupných centrách, alebo pred televízormi, či počítačmi, by mali rodičia zobrať svoje deti do prírody a ukázať im jej nádheru a jedinečnosť.
Ľudia by sa občas mohli zamyslieť nad významom prírodných živlov a pochopiť ich význam a vzácnosť.
A nemali by nezabudnúť, že aj rodinné a priateľské stretnutia, sú významným odkazom našich predkov na silu rodiny a spolupatričnosti.