čo život dal a vzal

Mojou obľúbenou spisovateľkou je Agatha Christie. Mám mnoho jej skvelých detektívok, ale aj jej životopisný román v rôznych vydaniach a prekladoch.
O tejto spisovateľke sa traduje, že zápletky do svojich detektívok vymýšľala pri umývaní riadu, pretože túto činnosť veľmi neobľubovala. Či je to skutočne pravda nevieme, ale väčšina z nás umývanie riadu nemá veľmi v láske, tak ako aj ja.
Skôr by som povedala, že pri manuálnej práci sa výborne premýšľa a človek príde na veľmi zaujímavé myšlienky, dalo by sa povedať, že dokáže vymyslieť nielen zápletky do detektívky, básničku, ale aj celkom zaujímavé konšpiračné teórie.
Pravdou je, že mám rada aj sci-fi žáner a mojím obľúbeným spisovateľom je Ludvík Souček. O jeho knihách „Tušení stínu“ a „Tušení souvislostí“ sme dokázali s profesorom matematiky na veľkú radosť spolužiakov klábosiť celé hodiny.
Dokonca som kedysi dávno napísala pár sci-fi poviedok pre kamarátov a kolegov.
Na nete bol zverejnený rozhovor s priateľom zavraždeného novinára J. Kuciaka, v ktorom hovorí, že novinár pracoval na mnohých témach, ktoré by podľa neho mainstreamové média nikdy nezverejnili.
Budem teraz parafrázovať názvy kníh L.Součka.
Ak je v tých slovách, čo i len štipka pravdy, tak sa môžu začať vynárať mnohé otázniky nad hrobmi zavraždeného novinára, ale aj jeho priateľky, na ktorú sa tak trošku zabúda. A začíname tušiť tiene všetkého toho, čím sme v dnešnej dobe obklopení.
Ostanem teda v rovine sci-fi a zameriam sa na tušenie súvislostí, pretože udalosti spred viac ako mesiaca začínajú spolu súvisieť a dávať zmysel a práve tie začínajú byť spomínanými otáznikmi nad hrobmi dvoch mladých ľudí.
V pondelok ráno, po nájdení tiel mladého novinára a jeho priateľky, prebehla dosť nezvyčajná razia v dome iného novinára T. E. Rostasa.
Čo ak cieľom tej prehliadky neboli materiály, ktoré publikoval vo svojom článku a za ktoré bolo na neho podané trestné oznámenie, ale niečo úplne iné? Niečo, čo by mainstream nikdy nezverejnil a čo mohlo stáť život dvoch ľudí, ale aj byť príčinou nehorázneho zastrašovania iného novinára, jeho manželky a malých detí namierenými samopalmi?
Tiež položím zásadnú otázku, ktorú vyslovili mnohí. Ako to, že títo mladí ľudia štyri dni nikomu nechýbali?
Hlavne po vyjadreniach, ako ich všetci mali radi a vedeli na akých nebezpečných témach Ján pracoval?
Ako je možné, že vražda bola ihneď spolitizovaná a použitá na štátny prevrat?
Ako je možné, že novinárovi kolegovia a opoziční politici hneď vedeli aký je motív vraždy a pripisovali ho talianskej mafii, ktorá vraj spolupracovala so slovenskou vládou?
Prečo sa tak veľmi málo píše o Martine?
Vedeli tí dvaja niečo, čo nemali vedieť, alebo boli len sakrálnymi obeťami?
Tých otáznikov je mnoho…
Vďaka nim skutočne tušíme tiene aj súvislosti toho, že žijeme v neslobodnej dobe, keď vyjadrenie názorov bude trestné, alebo sa vraždy nepohodlných stanú bežné a ľudia prestanú klásť otázky, zo strachu o vlastný život a bezpečie rodiny.
Tušíme, že táto krajina nám už dávno nepatrí a to čo sa skrýva pod pojmami „sloboda a demokracia“ je tvrdá diktatúra tých, ktorí skutočne vládnu celému západnému svetu a ktorých naši predstavitelia štátu poslúchajú, pretože nemajú inú možnosť.
Tušíme, že aj napriek všetkým vzletným frázam, ktoré používajú politici a predstavitelia západného sveta, hodnota peňazí a obchodné práva sú už dávno nadradené nad ľudskými životmi a základnými ľudskými právami.
Pomaly si zvykáme na to, že skutočná pravda sa stáva sci-fi a naše myšlienky o normálnom, slušnom svete konšpiračnými teóriami.
Ludvík Souček pracoval na jednej knihe s názvom „Tušení světla“, ktorej rukopis sa stratil a autor náhle zomrel.
Možno aj on vedel viac ako mal.
Také obyčajné umývanie riadu a čo všetko človeka pri ňom napadne a nad čím môže premýšľať.
Keď tak nad tým všetkým premýšľam, začínam si uvedomovať, prečo boli vymyslené umývačky riadu, práčky a všetky tie úžasné veci, ktoré nám vraj majú šetriť čas a prácu, aby sme nemali čas zbytočne premýšľať a vymýšľať konšpiračné teórie a scifi poviedky, ale radšej sa venovali „duchaplnej zábave a zaručeným informáciám“ ktoré nám média servírujú ako na strieborných táckach…
Hm… Napadla ma ešte jedna súvislosť s tým servírovaním na tácke…
Hlava Jána Krstiteľa na striebornej mise bola darom pre Salome, za je tanec pre Herodesa Antipasa. Ján bol nepohodlný pre vrchnosť a jeho hlava na mise už nemohla kritizovať skazenosť vrchnosti…
Našťastie som len obyčajná žena od sporáka, ktorá pri umývaní riadu a domácich prácach,vymýšľa tak ako kedysi Agatha zápletky do detektíviek,
vedecko-fantastické konšpiračné teórie…