čo život dal a vzal

Ilustračný obrázok: Pixabay

„Výchova človeka je jemná práca, ktorá vyžaduje individuálnu analýzu a veľmi opatrný prístup. Doba, keď spoločnosti stačili nedbanlivo vychovaní ľudia, ktorých nedostatky  sa ospravedlňovali dedičnosťou a vrodenou povahou človeka sa už dávno pominula. Dnes je každý zle vychovaný človek vizitkou celej spoločnosti a ťaživým omylom veľkého ľudského kolektívu.“

Týmito slovami sa prihovára študentom školy tretieho cyklu psychologička Evda Nal vo svetoznámom románe Ivana Antonoviča Jefremova „Hmlovina Andromedy“.  V súčasnej dobe skutočne vyznievajú ako veľmi vzdialená „hudba budúcnosti“ a čoraz viac chápem, prečo je tento román považovaný za sci-fi literatúru.

Spomenula som si  na ne v súvislosti so včerajším protestom študentov žurnalistiky pred Úradom vlády SR.

Žiaľ, zábery z protestu a najmä z rozhovoru študentov s poslancami Erikom Kaliňákom a Jurajom Gedrom ukázali v akom skutočnom stave je stav vzdelávania študentov žurnalistiky, ktorí zrejme ani len netušia, čo je to Etický kódex novinára a žurnalistiku považujú nie za prinášanie objektívnych informácií, ale za vytváranie názoru.

Preto je namieste otázka: Na akej úrovni je vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku?

V SR máme 34 vysokých škôl, z toho 20 verejných, 3 štátne, 10 súkromných a jednu zahraničnú.

Žurnalistiku je možné študovať na šiestich z nich a podľa údajov zo štatistickej ročenky vysokých škôl k 31. 12. 2022 ukončilo štúdium 125 absolventov.( Údaj je za kalendárny rok)

Na taký malý mediálny priestor akým Slovensko je to veľký počet a keď vidíme a vnímame „kvalitu informovania“, tak v oblasti vzdelávania jednoznačne zlyhal štát aj spoločnosť.

Iným príkladom, ktorým uvediem je politológia, ktorá spadá pod Politické vedy  a na Slovensku je možné študovať ju na dvanástich vysokých školách. Z celkového počtu absolventov Politických vied ku 31. 12. 2022, ktorý činí celkovo 485 absolventov je 88 absolventov politológie.

Ďalšou veľmi závažnou otázkou je: Kde nájdu pracovné uplatnenie všetci títo absolventi, ale aj veľké množstvo absolventov iných humanitných odborov?

Z toho vyplýva rovnako dôležitá otázka: Potrebuje taký malý štát akým je SR toľko vysokých škôl, ktorých absolventi majú problém zamestnať sa po ukončení štúdia?

Kvalitu vzdelávania vysokých škôl vidíme veľmi často. Pred voľbami ma zaujal rozhovor, ktorý viedli študenti s už terajšou poslankyňou za PS Tamarou Stohlovou, ktorá nedokázala odpovedať na ich otázku, kedy vzniklo Československo a kto bol jeho prvým prezidentom. Svoju nevedomosť ospravedlnila tým, „že nie je fanúšičkou memorovania“.

Takže sa dostávame k ďalšiemu problému a tým je a videli sme to aj na včerajšom proteste, že množstvo vysokoškolákov nemá základný všeobecný prehľad, ktorý by mal byť učivom už na základnej škole.

Školstvo v našom štáte už pomaly tridsať rokov prechádza rôznymi reformami, ktoré cielene spôsobujú čoraz nižšiu úroveň vzdelania.

Jedným z príkladov je tzv. „Inkluzívne vzdelávanie“, keď sú medzi deti v normálnom procese vzdelávania začlenené deti, ktoré potrebujú špeciálny a často aj individuálny režim a potreby vzdelávania a výchovy. Len málokto si uvedomuje, že takýmto spôsobom stagnuje prirodzený vývoj, výchova a hlavne vzdelávanie detí, ktoré sa musia prispôsobiť takémuto trendu vo vyučovaní.

Je úplne prirodzené, aby deti vyrastali spoločne, naučili sa navzájom chápať a rešpektovať a vytvárali zdravé sociálne vzťahy, ktoré sa dajú upevňovať najmä mimo vzdelávacieho procesu, pri voľnočasových aktivitách.

Takýmto spôsobom sa v konečnom dôsledku znižuje nielen prirodzený vývoj detí a ich intelektu, ale aj ich praktických vedomostí a sociálnych návykov. Umelé znižovanie intelektuálnych schopností a daností detí a mladých ľudí má za následok aj mnohé psychické problémy, ktoré sa prehĺbili počas covidovej pandémie, keď boli deti a mladí ľudia vystavení obrovskému psychickému nátlaku.Celé mesiace boli doslova pozatváraní ako zvieratká do klietok domovov a nesmeli sa stýkať s rovesníkmi, kamarátmi. Nesmeli sa zdravo fyzicky aj duševne vyvíjať. A ešte viac boli násilným spôsobom vrhnutí do virtuálneho sveta sociálnych sietí, počítačových hier a pod., čo zasa spôsobuje mnohé závislosti.

Aký dopad bude mať takýto hazard s duševným zdravím detí a mladých ľudí, ale najmä veľmi zlá kvalita výchovy a vzdelávania, ukáže blízka budúcnosť.

Preto kladiem ešte jednu otázku: Na akej úrovni je štát a spoločnosť, v ktorých sa zlá a nedbanlivá výchova a vzdelávanie stali spoločenskou normou?

Pretože deti a mladí ľudia sú  nielen vizitkou rodiny, ale aj štátu a spoločnosti, ale hlavne ich budúcnosťou.

A akú budúcnosť majú štát a spoločnosť, ktoré zlyhali v tom najdôležitejšom vo výchovnom a vzdelávacom systéme.

Devana

Slnovratovo 21. november 2023