čo život dal a vzal

Báseň nášho národného dejateľa Sama Chalupku v minulosti inšpirovala ľudí, ktorým nebol ľahostajný osud národa počas národnostného  útlaku v druhej polovici devätnásteho storočia, ale aj počas nacistického, keď jej názov slúžil ako pozdrav a výzva v SNP na zjednotenie sa a postavenie sa na odpor  proti utláčateľom.

Pred tromi rokmi táto jedinečná báseň inšpirovala ľudí, ktorým nebol a nie je ľahostajný osud najväčšieho bohatstva nášho štátu, v podobe lesov a vody, ktoré patrí všetkým nám občanom. Preto v roku 2020 vznikla petícia MOR HO! Petícia za záchranu lesov, zachovania životodarného kolobehu vôd a minimalizáciu ohrozenia človeka v prírode premnoženým medveďom, ktorej odborné podklady precízne vypracoval Ing. Dušan Lukášik CSc.

Ilustračný obrázok: Ing. Dušan Lukášik CSc.

S petíciou som sa prvýkrát stretla v lete 2021, keď vrcholila tzv. „Ochranársko – lesnícka vojna“, ktorej mainstreamové média venovali len málo mediálneho priestoru a prinášali jednostranné a strohé informácie, ktorým ľudia nevenovali pozornosť a nerozumeli im. Dnes vidíme, ako sa daná problematika úplne vymkla kompetentným z rúk. Premnožený medveď je iba jednou časťou obrovských problémov, ktoré spôsobila chamtivosť tých, ktorí sa neštítia zlikvidovať ešte aj to posledné, čo občanom štátu ostalo.

A práve premnožené medvede by už mali konečne otvoriť oči všetkým tým občanom, ktorí sa ľahostajne prizerajú skaze nášho národného bohatstva. Pretože po poslednom incidente na farme v Háji, kde matka vidlami zachránila život vlastného syna pri útoku medveďa je najvyšší čas konať.

To, že Zásahový tím pre medveďa hnedého neplní náplň svojej činnosti dokazuje fakt, že neustále pribúdajú útoky premnožených medveďov nielen na hospodárske zvieratá a včelstvá, ale už aj na ľudí. Tým, že je stav medveďov viacnásobne vyšší ako by mal byť, medvede strácajú kvôli nedostatočnej ploche vlastného teritória možnosť obživy a tým aj plachosť.

Je smutné, keď ľudia nemôžu ísť na hroby svojich blízkych, len preto, že na cintorínoch vyčíňajú medvede a žerú sviečky, tak ako to bolo na mestskom cintoríne v Ružomberku, vo Vlkolínci, a na Bielom Potoku. Oveľa smutnejšie je, že spoločnosť postupne začala tolerovať výskyt medveďov v obytných zónach a kompetetné úrady to neriešia.

Za týmito vypuklými ťažkosťami s medveďmi, sú však ukryté rovnako vážne hospodárske a enviromentálne problémy, ktoré už teraz spôsobujú obrovské hospodárske škody štátu a občanom.

Ktovie, či si občania nášho štátu uvedomujú, že aj oni samotní nesú zodpovednosť za to, čo konajú politici  a nimi dosadení štátni úradníci, ktorí naopak nenesú žiadnu zodpovednosť za svoje konanie.

Žiaľ, tak ako vo všetkom, čo sa v poslednej dobe v tomto štáte deje, sú skutoční odborníci, ľudia, ktorí celý život zasvätili poctivej, tvorivej práci sú odsunutí na vedľajšiu koľaj a ich odborné znalosti sú nepotrebné. Pretože tam, kde vládne Moc peňazí, tam sú argumenty zdravého rozumu a odbornosti hrubo umlčané…

A je to spôsobené ľahostajnosťou občanov tohto štátu. Občanov, ktorí sa preberú až vtedy, keď po lesoch ostanú holoruby a prázdne kopce. Občanov,  ktorí sa preberú až vtedy, keď za každý hlt vody budú platiť nehorázne peniaze a takisto aj za vstup do lesov a hôr, ktorí im ako občanom štátu patrili. Občanov, ktorí sa preberú až vtedy, keď medveď zabije malé dieťa.

Preto by sme my občania samotní mali prevziať zodpovednosť  za to čo sa v našom štáte deje a podporiť všetky snahy zachrániť to, čo nám ešte ostalo, naše lesy, zdravú vodu, ale aj ochrániť seba samých a naše  od útokov dravých šeliem.

MOR HO!

Článok bol pôvodne zverejnený na: Belobog.sk