čo život dal a vzal

S románom Ivana Antonoviča Jefremova Hmlovina Andromedy som sa prvýkrát stretla pred mnohými rokmi v detskom veku. Dej sa mi páčil rovnako ako aj hlavní hrdinovia, ktorí mi vtedy pripadali veľmi odvážni, ale aj zvláštne vážni. Mnohým veciam a dejom v knihe som však nerozumela a mnohé môj detský rozum nechápal. Nevedela som si predstaviť, ako sa planéta Zem mohla ocitnúť na pokraji zničenia a prečo sa ľudstvo rozhodlo pre radikálnu zmenu. Vtedy v čase môjho detstva sme žili v relatívnom mieri a pokoji. Dnes je však všetko úplne iné.

Ilustračný obrázok: TORDEN

Dnes sme skutočne ocitli nie vo fiktívnej románovej, ale v reálnej Ére rozdeleného sveta, ktorú takto nazval Ivan A. Jefremov vo svojich románoch Hmlovina Andromedy  a Hodina býka.

Dnes viem, že človek aby mohol porozumieť  tomu čo sa okolo neho deje, musí nielen vyrásť z detského veku, ale musí rásť aj intelektuálne a duchovne.

Dnes viem, že román, ktorý mi v detstve pripadal ako zaujímavé sci-fi, je v skutočnosti filozofický román s hlbokým humanistickým posolstvom.

Dnes viem, že Hmlovina Andromedy je nielen kronikou histórie ľudstva, ktorej sme súčasťou, ale aj tej, ktorú môžeme ako ľudstvo vytvoriť, ak dokážeme pochopiť význam a zmyslel  vlastného života, spoločnosti, celého ľudstva.

Dnes viem, že Ivan Antonovič Jefremov, bol nielen skvelý vedec, spisovateľ, génius svojej doby a vizionár, ale najmä Človek, ktorý ponúkol človeku v Hmlovine Andromedy návod na prežitie ľudstva a na jeho záchranu. Návod na vytvorenie zdravej a funkčnej, ľudsky a sociálne spravodlivej spoločnosti. Spoločnosti, ktorá nám môže v týchto chvíľach pripadať ako niečo veľmi vzdialené a takmer nedosiahnuteľné.

Doba Rozštiepenia našej spoločnosti je spôsobená tým, že aj my sme sa ocitli  v obrovskom nebezpečenstve tak, ako posádka hviezdoletu Tantra, ktorá mala zistiť, čo sa stalo s planétou, ktorá sa náhle odmlčala a prerušila spojenie s Veľkým okruhom. Kým pre posádku Tantry sa na ceste späť na Zem od mŕtvej planéty nebezpečenstvom stala ťažko spozorovateľná obrovská „Železná hviezda“, ktorá vesmírnu loď s posádkou pritiahla na svoj  temný  povrch obrovskou gravitačnou silou, tak pre ľudstvo sa stala rovnakým nebezpečenstvom obrovská príťažlivosť egoizmu, moci, chamtivosti, ktorá zo Zeme vytvára rovnako temné miesto, plné nástrah a nebezpečenstva. Vymaniť sa z príťažlivosti a chápadiel tmy a zla bude nadľudský výkon, ktorý si bude vyžadovať obrovské úsilie, spájanie síl a znalostí, ale aj viery v úspech a dôvery človeka človeku. Inak nás príťažlivosť tmy a zla úplne pohltí a zničí, alebo zraní  a paralyzuje tak veľmi, že v nás ostane iba malý náznak skutočného života a náš život sa zmení už iba na pasívne prežívanie – živorenie.

Ale človek je zvláštna bytosť, pretože keď dá prednosť ľudskosti, tak aj v tých najťažších dobách temnoty zla dokáže napredovať a intelektuálne a najmä duchovne rásť a prežíva v ňom to najlepšie, čo človek má a môže dosiahnuť.

Preto sú také dôležité naše sny a vízie, ktoré nám pomáhajú prežiť aj tie najťažšie chvíle, biedu, utrpenie, poníženie, či  stratu slobody otroctvo.

Preto je taká dôležitá nádej, ktorá nám dáva silu prekonávať neistotu a strach z budúcnosti.

Preto je taká dôležitá viera v dobro, ktorá nám pomôže ľudskosťou a láskou presvetliť temnotu zla.

Áno, človek je zvláštna, veľmi zvláštna bytosť. Vďaka svojmu intelektu a ľudskosti  dokáže vyletieť  do duchovných výšav, ale takisto vďaka egoizmu a sebaláske dokáže padnúť veľmi hlboko. To kým sme v súčasnosti, je opísané v predposlednej kapitole románu „Oceľové dvere“, v ktorej historička Veda Kong skúma historické artefakty, ktoré ako najväčšie poklady svojej doby ukryli do obrovskej jaskyne ľudia nášho sveta, z Éry rozdeleného sveta a z doby Rozštiepenia. Našla tam množstvo výdobytkov techniky, rôzne plány a nákresy, rozpadnuté modely počítačov, plnú obrovskú sieň moderných automobilov našej doby, mnoho pokladov v podobe zlata, drahých kameňov a šperkov, ale nič o mravnom a duchovnom vývoji a raste samotného človeka. Napokon objavila pevne zatvorené oceľové dvere a premýšľala čo by za nimi mohlo byť. Či skutočné poklady ľudskosti a ducha človeka, alebo ničivé zbrane. Dvere sa tímu archeológov a historikov nepodarilo otvoriť, pretože jaskyňa sa napokon prepadla aj spolu s miestnosťou s oceľovými dverami. Čo za nimi mohlo byť, si dokážeme zodpovedať aj sami, pretože žijeme v dobe, keď sú tie najničivejšie zbrane cennejšie ako poklady ľudskosti a ducha človeka a cennejšie ako ľudský život aj život celej planéty. A bola to odpoveď  na otázku, čo by mohlo byť za oceľovými dverami zavalenej a stratenej miestnosti, ktorá ma primäla premýšľať o tom kým v skutočnosti sme.

Kým teda sme?

Odpoviem starými majskými veršami, ktoré zdobili laboratórnu knižnicu v novom hviezdolete Labuť, letiacom do ďalekého neznámeho vesmíru objaviť nové svety pre človeka.

„Ty, ktorý tu neskôr ukážeš svoju tvár!

Ak tvoj rozum chápe, spýtaš sa:

Kto sme my? Kto sme?

Spýtaj sa rannej zory, spýtaj sa lesa,

spýtaj sa vody, spýtaj sa búrky ,

spýtaj sa lásky.

Spýtaj sa Zeme,

Zeme utrpenia, Zeme lásky.

Kto sme my? My sme Zem!“

Keď pochopíme kým sme, čo je zmyslom nášho života a kam patríme, dokážeme vytvoriť Nový svet pre Človeka a pochopiť Vesmír s jeho tajomstvami. A Hmlovina Andromedy pre nás nebude iba rozprávkou fikciou.

Devana

Hmlovina Andromedy

Autor: Ivan Antonovič Jefremov

Preklad: Iveta „Devana“ Hajdová

Jazyková korektúra: Tina Martinská

Grafická úprava: Róbert Merva

Obálka: Lea Turcerová

Šéfredaktor: Silvia Brezinová

Knihu vydalo Vydavateľstvo TORDEN  2023

Recenzia bola pôvodne zverejnená na: Belobog.sk