čo život dal a vzal

Na včerajšiu TB generálneho prokurátora neboli vpustení novinári mainstreamových  médií:  Aktuality, Denník N, SME. Šéfredaktori týchto médií adresovali generálnemu prokurátorovi „Otvorený list“, v ktorom sa oni samotní pasujú do úlohy významných spravodajských médií. Predstavitelia týchto médií, ktorým bolo podľa nich samotných, generálnym  prokurátorom  „zabránené informovať a klásť otázky v mene občanov“, znova hrubým spôsobom zavádzajú a podsúvajú verejnosti jednostranné informácie.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka, Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

V prvom rade, aj keď sa sami stavajú do pozície významných informačným médií, je potrebné pripomenúť, že v skutočnosti nie sú nezávislými médiami, ale súkromnými, ktoré vlastnia rôzni vlastníci, finančné skupiny a podnikatelia.

Takisto sa dlhé roky  snažia podsúvať ľuďom domienku, že práve oni vlastnia „monopol na informácie“. To akým spôsobom tieto médiá informujú verejnosť sa dá označiť, ako šírenie jednostrannej propagandy a názorov. Snažili sa o to aj takým spôsobom, že bol dokonca vytvorený akýsi zoznam „konšpiračných médií“, kde dehonestáciou  iného  názoru  verejne prenasledujú ľudí a média, ktoré sa svoj názor neboja vysloviť.

Ale čo je najdôležitejšie, je ich otvorená manipulácia s informáciami. Novinári pôsobiaci v týchto médiách,  dlhodobo porušujú „Etický kódex novinára“  a dehonestujú tak všetky hodnoty novinárskej práce.  Podsúvajú verejnosti vlastné názor a názory svojich chlebodarcov a podporovateľov   a vydávajú ich za nestranné informácie. Takýmto spôsobom sa snažia  manipulovať verejnú mienku a občanov.

Takto podávané “informácie“, sa tak stávajú verejnou propagandou toho jediného „správneho názoru“.

Tieto, podľa ich vlastných slov „významné spravodajské médiá“, často prenasledujú, dokonca mediálne lynčujú  ľudí s inými názormi, ako sú ti ich , ktoré verejne propagujú a vytvárajú z nich „pravdu“.  Dostalo sa to až do takého štádia, že sú presvedčení, že len oni „môžu informovať“ verejnosť. Dokonca  títo novinári, platení súkromnými vlastníkmi a podnikateľmi, vyžadujú od štátu nadštandartné práva a ochranu.

Takéto správanie sa médií, možno označiť za mediálnu vojnu proti verejnosti, ktorá tu zúri už celé roky. Stačí si spomenúť na posledných pár rokov, akú atmosféru nenávisti a nepokoja,  vytvárali a  vytvárajú práve tieto médiá.

Ako bonbónik úrovne ich „informovania verejnosti“ uvediem komentár Petra Shutza z 1. Júla 2021 s názvom „Militarizáciou  dobrovoľnosti očkovania vláda odčiňuje vlastné zlyhanie“ v ktorom píše, že „nezaočkovaní ľudia by mali kvičať ako svine na bitúnku“, alebo označuje nezaočkovaných ľudí za „dobytok s teľacím IQ“.

A práve tieto médiá, spolu s koaličnými politikmi a prezidentkou sa pustili do otvoreného boja s generálnym prokurátorom, ktorý si ctí právo  a odmieta byť ich poskokom. Dokonca  pani prezidentka, ktorá má právne vzdelanie, cíti potrebu zasahovať do konania generálnej prokuratúry a „útoky na médiá“,   považuje za „porušovanie základných hodnôt demokracie“.

Žiaľ, pri vytváraní „monopolu pravdy a jediného správneho názoru“ politikmi a médiami sa nedá hovoriť o demokracii  a jej hodnotách, ale o diktatúre, ktorá je šírená práve tými médiami, ktoré teraz volajú po slobode informovania.

Udalosti posledných dní a mesiacov mi vždy pripomenú to, čo sa dialo v nacistickom Nemecku  a je vynikajúci zachytené v dokumentárnom seriáli „Nacistický projekt“, ale aj iných dokumentárnych filmoch.

A čo je vlastne tá „sloboda informovania“ za ktorú začali mainstreamové,  súkromné média bojovať?

Znôšky poloprávd, účelových  dezinformácií, klamstiev, ktoré  prezentujú ľuďom ako „informácie“, celé roky?

Otvorená manipulácia s verejnou mienkou?

Tvrdé prenasledovanie ľudí s vlastným názorom a ich nálepkovaním hanlivými výrazmi?

Propaganda jediného správneho názoru?

Sloboda informovania bude vtedy, keď ľudia budú dostávať nestranné a objektívne informácie skutočnými novinármi, ktorí si budú ctiť novinársku etiku a nebudú predávať vlastnú česť za bohatý bakšiš.