čo život dal a vzal

Včera uplynulo 606 rokov od upálenia Jána Husa. A dnes som si pozrela úryvok z filmu Otakara Vávru  z roku 1954, „ kázaní v Betlémske kapli“.

Zmenilo sa niečo od tej doby?

V tom vonkajšom svete veľa… Ľudstvo zažíva neuveriteľný technický a technologický „rozvoj“, ale podstata moci ostáva rovnaká ako vtedy.

„Ak chceš žiť, zaplať!“

Foto: Pixabay

Zaplať za to, že si sa vôbec narodil, že existuješ, že chceš dýchať, byť. To je podstatou moci a vládnutia nad ľuďmi. Zotročiť ich, ich vlastnými potrebami. Držať ich otroctvom peňazí a mamonu na reťaziach ako psov.

A ľudia platia. Platia za všetko. Platia za holý  život a platia veľmi vysokú cenu. Často platia aj životom.

Prečo?

Pretože Mamon je už pár tisícročí božstvom  ľudí túžiacich po moci.

Pretože moc chutí veľmi opojne a tí, ktorí si ku nej čo i len pričuchnú, sa na nej stávajú závislými.

Pretože meradlom moci je to, čo títo ľudia označujú za bohatstvo. Peniaze, bankové kontá, majetok v rôznej podobe. A ten sa dá získať veľmi jednoducho. Vyciciavaním a zotročovaním chudobiny.  Ničením celej planéty. Devastovaním a drancovaním prírody. Ničivými vojnami a vraždením tých najnevinnejších.

V súčasnosti sa ľudstvo ocitlo v šialenej, vražednej agónii, ktorú spôsobili tí, ktorí stále nemajú dosť. A ľudia budú znova platiť vlastnými životmi, kvôli ich nenažranosti.

To, čo sa deje v našom malinkom štáte je obrazom krutej reality šialenstva chamtivosti a túžby po moci. Bezuzdné rabovanie, vykorisťovanie, porušovanie zákonov, totalitné praktiky, ktorými sú ľudia zotročovaní, podporujú ľudia, ktorí si tiež chcú „urvať kus žvanca“.

Ničenie a drancovanie prírody  a likvidácia toho najvzácnejšieho čo ľuďom v tomto štáte ešte ostalo, sa pripravovala celé roky. A ľudia?  Mnohí ostávajú hluchí, slepí,  nemí. Zaujíma ich len vlastné brucho a pohodlie a to im stačí.  A tí, ktorí mohli a môžu zabrániť, sa správajú rovnako. Pretože si myslia, že žiť podľa hesla: „Chceš žiť? Zaplať!“,  je normálne.

Áno, ak chcú ľudia žiť, mali by aj platiť. Ale nie vydriduchom, ktorí sú opantaní mocou peňazí. Mali by začať platiť planéte a prírode za to, čo berú ako samozrejmosť. Platiť starostlivosťou, opaterou a zveľaďovaním života okolo seba. A nie merať všetko hodnotou peňazí, pretože sú hodnoty, ktoré sa peniazmi zmerať nedajú, aj  keď sa  tí, ktorí vládnu mocou peňazí, snažia ľudí presvedčiť o tom, že keď chcú žiť a prežiť, musia platiť. Správali sa tak v časoch Jana Husa, ktorého za jeho videnie sveta a názory upálili. Správali sa tak v dobe nacizmu a fašizmu. A správajú sa tak aj teraz,  v dobe totality demokratúry a korporátneho fašizmu.

Dokážu ľudia ešte precitnúť?

Dokážu pochopiť, čo má skutočnú hodnotu v ich životoch?

Dokážu zachrániť samých seba?

S úctou Devana