Táto doba koronašialenstva priniesla viaceré zvláštne skutočnosti. Ukázala v plnej nahote skutočné ľudské charaktery. Strhla z tvárí masky pretvárky mnohým ľuďom, ktorí sa pod nimi skrývali a ťažili z falošného moralizovania. Ukázala chamtivosť a nenažranosť tých, ktorí zacítili možnosť priživiť sa na nešťastí iných a vrhli sa na náš štát ako supi […]

Snívaš sa mi a vlievaš do duše s poslednými zábleskami zhasínajúcej noci, keď mi zohrievaš srdce unavené tmou ťažkých dní teplom svojich bozkov a držíš ma, tak pevne ma držíš v objatí, aby som už nikdy nepadla do smútkov odchádzajúcich nocí, bezsenných nocí, keď si ma hľadal dotykmi dlaní a našiel v tichom okamihu medzi výkrikmi našich […]

Posledné týždne mi v záhrade robia spoločnosť bocian, ktorý sa už roky objaví začiatkom apríla a prinesie jar a malá mačička tuláčka, ktorá sa nenápadne zakráda trávou. Títo dvaja predstavitelia zvieracej ríše rôznych druhov spoločne lovia na malom kúsku Zeme, len aby prežili. Žijú vedľa seba, akceptujú moju prítomnosť a spoločnosť a hoci ostávajú rovnako […]

Koľko tvárí má láska, Tvoju, moju, našu, či toľko, koľko je hviezd na nebi ľudských snov? Koľko smútku sa ukrýva v plachom úsmeve túžby noci, keď ma obliekaš do nehy svojho objatia? Koľko šťastia je v jednej slze, ktorá mi ticho steká po srdci, keď sa s Tebou na svitaní prebúdzam unavená milovaním? Koľko tvárí má láska, keď spolu cítime […]

Dnes skoro ráno som počúvala sro1. Vysielali reklamný spot o vakcinovaní seniorov, niečo v tom zmysle, ako vnučka podáva babke informácie, kde a ako sa má prihlásiť na očkovanie… Z takejto formy propagandy by sa veľa naučil aj samotný J. Goebbels. Už pár dní premýšľam, čo bude nasledovať po pandémii covidu a vakcinačnom šialenstve. Nedávno […]

Túžila som zachytiť drobné útržky smútku posledného nádychu zomierajúceho súmraku nehy do otvorených dlaní a ukryť ich pred krutosťou falošnej sebalásky… Túžila som vrátiť nežnosť rodiacej sa noci, túžbu a úsmev láske chvejúcej sa neistotou z chladu odmietania, malým pohladením a bozkom v tichu nádeje… Slnovratovo 16. 05. […]

Včera som mala možnosť s ľuďmi, ktorí sú mi blízki, sledovať ruský vojnový film „Biely tiger“. Zvláštny príbeh s hlbokým protivojnovým posolstvom, ktorý vo mne zanechal mnoho pocitov a cestou domov som o ňom stále premýšľala. Po bitke nájdu v rozstrieľanom tanku obhorené telo jeho vodiča. Vojaci zisťujú, že tankista ešte stále žije. Odvezú […]

Možno len jeden, jediný letmý dotyk Tvojho srdca dokáže vzkriesiť to na čo sme obaja zabudli, kým sme hľadali prchavé chvíle snov v bezsenných dňoch… Možno iba jeden, jediný malý dotyk mojich pier na Tvojich viečkach, keď zatvoríš únavou oči zobudí ticho našich túžob spiacich v smútku nocí, keď sme si boli cudzí… Iba dotyk, možno len jeden […]

Pred chvíľou som vybehla na pár minút von… Búrka sa skončila a už len ticho prší. Pes lenivo vyšiel zo svojho kráľovstva a ticho sa ku mne posadil. Vzduch sa vyčistil a trochu sa ochladilo. Pred dvomi hodinami som bola ešte na záhrade a rýchlo som dokončovala rozrobenú prácu. Všetky semienka sú už v zemi, a zemiaky tiež a spolu so skorou zeleninkou, ktorá vzišla aj […]