čo život dal a vzal

Vo včerajšej relácii Sro „Sobotné dialógy“, poslanec R. Raši a poslankyňa J. Bittó Cigániková, predsedníčka Výboru pre zdravotníctvo diskutovali o plošnom testovaní, ktoré presadzuje premiér Matovič a o ktorom by mala dnes rozhodnúť vláda.
Podľa pani poslankyne Cigánikovej to pán premiér s plošným testovaním myslí dobre a je úprimne presvedčený o tom, že je to jediné správne riešenie pre tento štát a jeho obyvateľov, aj napriek opačným názorom odborníkov, ktorí testovanie neodporúčajú. Na otázku, či by pána premiéra neuspokojilo aspoň jedno kolo celoplošného testovania, aby sa mohli riešiť iné problémy, povedala, že pán premiér má predstavu opakovaného testovania až kým nebudú uspokojivé výsledky.
Jej osobným názorom je, aby prebehlo aspoň jedno kolo celoplošného testovania, pretože pán premiér trpí obsesiou,či fixáciou na celoplošné testovania a je tak výrazná, že pán premiér je mesiac schopný neurobiť nič, keď nebude po jeho vôli.
Nuž mala by som začať tým, aký je odborný výklad slova „obsesia“. Obsesia je nutkavá myšlienka, či chorobne utkvelá predstava a je základným symptómom Obsedantno kompulzívnej poruchy.
Nie, nemienim tu rozoberať zdravotný stav pána premiéra, ten by mali zhodnotiť odborníci.
Chcem však poukázať na to, že aj v tomto prípade úplne zlyháva politický systém, ktorý vládne v našom štáte. Ak majú vládni predstavitelia a iní zákonodarcovia podozrenie, že predseda vlády či iný predstaviteľ štátu nie je zo zdravotných dôvodov schopný vykonávať svoju funkciu a plnohodnotne pracovať, alebo svojím správaním ohrozuje ekonomickú a právnu stabilitu štátu, ohrozuje zdravie a životy občanov, malo by byť ich povinnosťou tento stav napraviť. To, čo sa v súčasnosti deje v našom štáte však ukazuje, že mnohým vládnym predstaviteľom tento stav vyhovuje a v skutočnosti im nezáleží ani na štáte ani na občanoch, ale iba na vlastnom osobnom prospechu.
Preto by bolo vhodné položiť viacero otázok:
V akom politickom zriadení v skutočnosti žijeme na Slovensku?
Je normálne, aby občania po voľbách nemali žiaden dosah na konanie politikov, ktorí ich majú zastupovať v parlamente a vláde?
Je normálne, že po posledných voľbách sa začali predstavitelia strán vládnej koalície správať ako neobmedzení novofeudálni vládcovia a ignorujú názory nielen občanov, ale aj odborníkov z rôznych rezortov a sfér spoločnosti?
Je normálne, aby politici konali protiprávne a protiústavne, čiže vedome porušovali zákony a ľudské práva občanov?
Je normálne, aby sa mohol vrcholový predstaviteľ správať takým spôsobom, že ak ostatní členovia vlády a parlamentu nebudú plniť jeho osobné predstavy a príkazy, tak vedome neplní svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona?
Je normálne, aby si vo zvrchovanom, slobodnom a demokratickom štáte vláda upevňovala moc reštrikciami voči občanom a diktátorskými praktikami?
Otázok je veľmi veľa a odpovedí sa občania od kompetentných zrejme nedočkajú.
Poslednou otázkou je: Ak premiér štátu trpí obsesiou, musíme trpieť aj my občania?
Alebo je všetko inak?

Článok bol pôvodne zverejnený na slovanskénoviny.sk

Zdroje:
Sobotné dialógy
Čo je obsesia?
Obsedantno-kompulzívna porucha