čo život dal a vzal

Ilustračný obrázok: Pixabay

„Ty už neveríš v dobro?“, spýtal sa ma manžel, keď som skepticky komentovala jeden z článkov o „Epsteinových spisoch“ v tom zmysle, že aj tak nikto z tých, ktorí páchali obludné zvrhlosti neponesie za svoje zločiny zodpovednosť.

„Verím, že dobro existuje, ale neverím svetskej spravodlivosti, pretože je to nástroj mocenských elít, ktoré ju vytvorili na ovládanie, kontrolovanie a trestanie davu obyčajných ľudí  a aj tých nepohodlných“, odpovedala som mu.

Žiaľ, ľudia prestali veriť svetskej spravodlivosti, práve kvôli tomu, že znova čoraz viac ukazuje svoju pravú tvár. Stačí sa pozrieť na to, čo sa deje v takom maličkom štáte akým je Slovensko, v ktorom právny systém úplne zlyhal pred pár rokmi a vykonávateľmi práva a spravodlivosti sa stali rôzne média a mimovládne organizácie, ktoré prebrali úlohu policajtov, vyšetrovateľov, žalobcov, sudcov a katov.

A práve preto, mnohí ľudia, ktorí boli zahnaní do kúta tak, ako to bolo  častokrát v minulosti, keď sa svetská spravodlivosť stala „kladivom na čarodejnice“  začínajú veriť v „Božiu spravodlivosť“…

Ale čo je v skutočnosti „Božia spravodlivosť“?

Nie je ňou práve tá „slobodná vôľa“, ktorú dal Boh človeku?

„Slobodná vôľa“ žiť mravne, v súlade s Božími zákonmi a v symbióze s biosférou planéty a celým vesmírom…

„Slobodná vôľa“ prevziať zodpovednosť za svoje konanie a prestať podporovať zlo a tých, ktorí ho páchajú…

Možno nie je v moci nás obyčajných smrteľníkov potrestať všetkých tých, ktorí dobrovoľne a so zvráteným potešením páchajú tie najhoršie zločiny voči ľuďom aj Bohu, ale je v našej moci konať dobro v každodennom živote. Dobro, ktoré je silnejšie ako svetská spravodlivosť, pretože je prejavom ľudskosti, mravnosti a lásky.

Devana

15. 2. 2026

Zamyslenie bolo pôvodne zverejnené na: Belobog.sk