Ticho sa skláňa smútok nad nebom,
ktoré sme tak ľahko stratili
hnaní vlastnou sebaláskou
a chuťou zabíjať samých seba…
Ticho, prenikavé ticho sa skláňa nad nami
a je hlučnejšie ako plač vesmíru v nás,
v samote našich duší
hľadajúcich zmysel strácajúcich sa dní…
Ticho čaká láska na nádej,
čaká že nájdeme stratené nebo a smiech v nás,
zahojíme boľavé rany sebe aj jej
a otvoríme klietku chladnej tvrdosti srdca.
Ticho, to nezmyselné ticho v nás
kričí prázdnotou všetkých vypovedaných slov
bez lásky, bez nehy, bez šťastia, bez úsmevu,
ktoré sme uväznili v tichu v nás…
Slnovratovo 15. 01. 2021
...."Prázdnota vypovedaných slov"........ ...
Bol by som za teba aj dýchal... Dúfam len, ...
I takáto forma hudobného prejavu vyvoláva ...
Ďakujem Xaver... https://www.youtube.com/watch?v=wyRpAat5oz0&…... ...
Ku tejto Vašej básni som vyhľadal stále aktuálny... ...
Celá debata | RSS tejto debaty