čo život dal a vzal

Hovorí sa, že história sa opakuje. Áno, opakujú sa rôzne etapy vývinu ľudstva a spoločnosti, ktoré sa líšia v súvislosti s dobou, v ktorej sa dejú.
Pred sto rokmi vznikli noviny s názvom Pravda chudoby, ktoré boli predchodcom dnešného denníka Pravda. Tieto noviny vznikli dva roky po ukončení prvej svetovej vojny a po vzniku Československej republiky. Už samotný názov hovorí pre koho boli určené a prečo vznikli.
Áno, boli hlasom chudoby. Ľudí, ktorí ťažko pracovali, boli vykorisťovaní a zdieraní kapitalistickým systémom a nemali žiadne sociálne istoty. O sociálnych právach mohli len snívať a prežívali bez vízie na lepšiu budúcnosť. Mnohí z nich v tej dobe žili na dlh, čo spôsobilo, že veľká časť ľudí odchádzala z republiky hľadať si prácu tam, kde bola lepšie platená a snažili sa takýmto spôsobom zabezpečiť prežitie vlastnej rodiny.
Aká je situácia po sto rokoch?
Veľmi podobná, aj keď nesie znaky odlišnosti. Odlišná je najmä v technickej a technologickej vyspelosti spoločnosti.
Podobná, či rovnaká v tom, že človek je znova bezbreho vykorisťovaný iným človekom a v súčasnosti vidíme snahy o presadenie novodobej formy otroctva. Chudoba sa prejavuje nielen v materiálnej podobe. Obrovským problémom súčasnej doby je morálna chudoba a aj duchovná chudoba.
Žiaľ, človek bol dotlačený do úlohy konzumenta všetkého, čo spoločnosť prináša a ani si neuvedomuje, že práve hyperkonzumná spoločnosť zameraná na zisk, spôsobuje čoraz väčšiu chudobu v celom svete .
Ako je to našom malom štáte?
Podobné ako pred sto rokmi. Ľudia sa ocitajú v chudobe, napriek tomu, že poctivo pracujú. Je to vďaka dlhovému otroctvu, v ktorom musia žiť, pretože nemajú inú možnosť, ako sa dostať k slušnému bývaniu a zabezpečeniu si potrieb na život. A títo ľudia žijú veľkú časť svojho života len tým, aby dokázali zaplatiť strechu nad hlavou a stravu. Žijú v neustálom strachu zo straty zamestnania a zdravia. Starí a chorí ľudia sa stávajú sociálne vylúčenými spoločenstvami a ocitajú sa okraji spoločnosti. Množstvo ľudí tak ako pred sto rokmi odchádza pracovať do zahraničia, len aby mali ich rodiny z čoho žiť. Pracujúcim ľuďom sú postupne obmedzované ich sociálne a ľudské práva a stávajú sa z nich rukojemníci veľkopodnikateľov.
A štát, ktorý by mal byť zábezpekou práv ľudí, sa stal nástrojom na ich ďalšie zbedačovanie.
Veľký rozdiel je najmä v ekonomickom zriadení. Nie, už to nie je ten typický kapitalizmus o ktorom sa píše v rôznych poučkách, založený na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov a voľnej súťaži podnikov na trhu. Súčasný ekonomický systém je založený na nadvláde nadnárodných korporácií, ktoré súťažia medzi sebou v snahe ovládnuť, čo najviac výrobných prostriedkov a dosiahnuť čo najväčší zisk s použitím čo najnižších nákladov. A v takomto systéme sa človek stáva len výrobných prostriedkom s určenou hodnotou.
Stačí sa len zamyslieť nad tým, koľko náš štát štedro investoval vo formách dotácií napríklad pre zahraničné automobilové podniky. Aké úľavy napríklad na daniach ponúka takýmto firmám. Vraj kvôli udržaniu zamestnanosti.
Stačí sa zamyslieť, akú formu podpory od štátu dostávajú napríklad drobní živnostníci na Slovensku, ktorí boli donútení založiť si živnosť, pretože inak by sa nezamestnali.
Dočítala som sa, že v teraz počas koronakrízy tiež bude štát štedro dotovať vznik nových pracovných miest.
Ale píše sa o tom, koľko v skutočnosti zarábajú ľudia v takýchto firmách? Hovorí sa o tom, aké majú zamestnanecké práva? Vie sa o tom, ako v skutočnosti títo ľudia žijú?
Je zvláštne vidieť, ako štát, ktorý oberá o sociálne istoty a práva tých najchudobnejších, dáva obrovské dotácie veľkým firmám, kde zamestnanci dostávajú plat v podobe omrviniek a tieto firmy vyvážajú zisky do vlastných krajín.
Áno, chudoba má rôzne podoby.
A podľa najnovších prognóz bude ešte väčšia, aj tá materiálna, ale aj morálna.
A práve preto bude musieť znova vzniknúť nová Pravda chudoby, ktorá bude hlasom pracujúcich ľudí, žijúcich zo dna na deň. Ľudí, ktorí denne ťažko pracujú, ale aj ľudí, ktorí ťažko pracovali a teraz dostávajú smiešnu almužnu. Ľudí, ktorí si z morálneho hľadiska zaslúžia slušný život.

Štedré dotácie…
Hodnota pracovného miesta…