čo život dal a vzal

A ešte aká.
Vyzerá to tak, že bude ako nebolo, ale čo už, keď Slováci sú nepoučiteľný národ, ktorý nie je schopný poučiť sa zo svojich vlastných chýb. Takže je všetko tak ako má byť a majú len to čo si zaslúžia.
Kým sa Slovač bude zabávať na tom, čo im predhodí terajšia vláda spolu s médiami a tak sa ani nenazdajú, že tento štát bude kompletne rozpredaný a úplne závislou ekonomickou kolóniou, bez akýchkoľvek práv, len s povinnosťami.
Ľudia sa zabávajú na plagiátorských kauzách najvyšších predstaviteľov štátu a tí si zatiaľ robia na ich úkor bašável, aký tento štát ešte nezažil ani v divokých časoch rôznych privatizácii. Ale keď tie eurofondy sú také lákavé, kto by odolal, no nie?
Pán premiér usilovne pracuje na svojich statusoch na FB a presviedča ľudí o tom, že je lúzer, sťažuje sa, ako mu všetci ubližujú a zatiaľ pán minister hospodárstva začal s výpredajom toho, čo ešte ostalo za judášsky groš.
Táto vláda skutočne dokázala urobiť zmenu aká tu ešte nebola. Za pár mesiacov, čo sú pri moci krachuje ekonomika, začali sa rúcať posledné zvyšky hospodárstva, narastá nezamestnanosť, ale aj napätie medzi občanmi. A prípadná nespokojnosť voči samotnej vláde, sa začala hneď riešiť rôznymi náhubkovými zákonmi, ktoré jej vraj odporučili rôzni odborníci.
Fantastická zmena, o akej nesnívali ani tí, ktorí týchto ľudí zvolili a pomohli im dostať sa k moci.
A za túto zmenu sú zodpovední všetci tí, ktorí sa hrajú na politikov, ale v skutočnosti sú to egoisti, ktorých zaujímajú len vlastné ambície a dostať sa k moci a peniazom za každú cenu. Koľkí z nich mali plné ústa toho, ako im záleží na tomto štáte a jeho občanoch a čo v skutočnosti pre to aj urobili?
Nič.
Boli ochotní zľaviť zo svojich sebeckých ambícii v prospech štátu, občanov a národa?
Nie.
Neboli schopní spojiť sa a zabrániť tomu, čo sa chystalo. Ukázali svoju pravú tvár. Ukázali, že ich zaujíma len vlastné ego a prospech a že sú úplne odtrhnutí od reality života obyčajných ľudí.
Výsledkom tejto ich prehnanej ctižiadostivosti a túžby po moci bude zničený štát a škody, ktoré sa už nebudú dať napraviť.
Ale čo si zaslúži národ, ktorý sa hanbí za svoje dejiny a popiera ich prepisovaním vlastnej histórie?
Čo si zaslúži národ, ktorý dehonestuje vlastných predkov, ktorí zaň bojovali a prinášali obete a obrazne pľuje na ich hroby?
Čo si zaslúži národ, ktorý si neváži vlastnú kultúru a tradície a bez štipky sebareflexie preberá to, čo mu predhodia ako psovi kosť?
Zaslúži si len to, čo si sám vo svojej zadubenosti a zaslepenosti zvolil a vybral.
Žiaľ, najviac na to doplatia tí, ktorým na tomto národe a na štáte záleží.

Áno, toto je tá zmena…
Ale nie k lepšiemu…