čo život dal a vzal

Draga poznajú mnohí, ktorí čítajú články na tomto blogu, ako usmiateho pána v károvanej košeli. Poznajú jeho básne, aforizmy, fejtóny, ale aj krásne spracovanie životného príbehu a diela Sergeja Jesenina.
Mňa však na úplnom začiatku, keď som Draga „objavila“, zaujali zveršované príbehy gréckej mytológie.
Spočiatku som ich čítala len tak pre zaujímavosť a prvé čo ma napadlo pri ich čítaní, bola kniha Vojtecha Zamarovského s názvom „Grécky zázrak“, ktorú som viackrát čítala.
Až neskôr som si uvedomila, aký poklad sa ukrýva na tomto blogu. Prekrásne dielo v takej podobe, aké podľa mňa nemá obdobu. Jeho vzácnosť spočíva nielen v básnickom prevedení, ale aj v tom, že príbehy sú spracované a pospájane do celkov, ktoré sa v literatúre zaoberajúcej sa gréckou mytológiou nevyskytujú. Tam sa často stretávame s týmito príbehmi útržkovito, v próze aj v poézii. Pre ľudí, ktorí majú radi poéziu, ale aj príbehy antického Grécka, je pôžitkom začítať sa do diela s nežným, erotickým nádychom „Dafnis a Chloé“ a mnohých iných.
Žiaľ, doba je taká, aká je a mnohé hodnotné diela, ktoré by boli pýchou slovenskej literatúry, ostávajú nepovšimnuté a zabudnuté. V skutočnosti sa tak sami oberáme o krásu slova a nášho jazyka, pretože aj literatúra sa stala len zdrojom biznisu.
Drago, je aj v reálnom živote „ne-obyčajný človek“, ktorý dokáže mnohých rozosmiať, má neuveriteľný zmysel pre humor. Málokto o ňom vie, že zbiera vtipy, nielen tie naše slovenské, ale aj z iných krajín a má z nich urobené celé zbierky. Obdivujem jeho trpezlivú a mravenčiu prácu na „Ozorovskom slovníku“, v ktorom sa snaží uchovať krásu východoslovenského nárečia a už aj zabudnuté výrazy. Pri našich rozhovoroch sa vždy dozviem nejaké nové nárečové slová, ktoré ešte nepoznám, občas sa nám úplnou náhodou podarí vymyslieť nejaký aforizmus, na ktorom sa spolu zasmejeme, ale čo je najdôležitejšie je to, že vždy máme o čom hovoriť. Rozprávame sa o veľmi vážnych veciach, ale máme aj svoj vlastný humor. To, že Drago je nielen lingvista, ale aj majster písaného slova, ktorý sa vie so slovami hrať a rozumie im, sa skrýva aj v našej osobnej mailovej komunikácii. Každý jeho mail považujem za umelecké dielo.
Pred pár dňami som si všimla, že sem na blog prispieva už desať rokov a je len málo ľudí, ktorí prispievajú tak dlho. K blogovaniu ho priviedol jeho priateľ Vilo Kusi, ktorý tiež občas uverejňuje svoje články. A ja verím, že Drago bude ešte dlho písať a zverejňovať svoje básne, pretože je veľmi vzácne, že sa takýmto spôsobom dostanú k čitateľom.
Áno, okolo nás je veľa „ne-obyčajných ľudí“, ktorí dokážu meniť svet okolo seba k lepšiemu. Niektorí to robia úsmevom, iní svojou láskavosťou a sú ľudia, ktorí menia svet písaným slovom. Prinášajú nám tak hodnoty, na ktoré sa postupne zabúda a takým je aj krása skutočného umenia, ktorá sa ukrýva v Dragovej tvorbe.
Ktovie, možno každý z nás by mohol byť takým „ne-obyčajným človekom“, ktorý dokáže tomu druhému spríjemniť deň, nezištne pomôcť, nebude zatvárať oči pred utrpením a bolesťou, ale vystrie ruky k tomu, kto to potrebuje.

Stačí sa len obzrieť okolo seba…Možno niekto čaká na malý zázrak…