čo život dal a vzal

Posledná noc bola magická, čarovná, slnovratová, aj keď v Slnovratove bola tmavá, zamračená upršaná a vôbec nebolo vidieť hviezdy. Vonku sa nedalo tancovať naboso v tráve a ani si len tak ľahnúť do trávy a pozorovať hviezdy…
Áno, Slnovratovo je skutočné. Existuje, hoci keď na mape ho hneď nenájdete. Je to dedina ako iné, žijú v ňom ľudia, ktorí majú svoj vlastný život, starosti, radosti, žiale, sny…
Ale je aj iné Slnovratovo. To v mojom srdci, v mojej duši. Je to malý kúsok sveta, plný slnka, kvetov, hudby a vôní. Kúsok sveta, ktorý patrí iba mne. Sveta, kam sa môžem ukryť pred špinou tohto skutočného sveta.
Kúsok sveta, kde môžem byť len sama sebou a kam patria ľudia, ktorých milujem.
Slnovratovo je miesto, kde sa cítim šťastná, kde tvorím a píšem to, čo cítim.
Verím, že mnohí z nás majú také svoje miesta, kde sa cítia tak, ako ja v mojom Slnovratove.
Verím, že mnohí z nás majú svoje útočiská a aj keď ich nazývame každý inak, majú spoločné to, že sú to miesta, kde sa cítime šťastní a v bezpečí.
Posledných pár dní trávim v mojom Slnovratove. Oddýchla som si od falošného rámusenia spoločnosti, hluku a humbuku, ktorý vytvárajú novodobí, samozvaní bôžikovia tohto sveta, ktorí sa nazývajú politikmi a celebritami a vo svojej sebestrednosti si namýšľajú, že sú dôležití a dokonalí…
Dala som prednosť tomu, čo vo svojom živote považujem za prvoradé a dôležité. Pretože ticho a pokojná atmosféra môjho Slnovratova, mi vždy ukáže smer cesty kadiaľ mám kráčať, ale aj riešenia problémov.
A aj keď je Letný slnovrat oficiálne za nami, čaro zázrakov skutočného života, lásky a ľudskosti, tichého šťastia je len v nás samotných…
Stačí len počúvať vlastné srdce…