čo život dal a vzal

Vyjadrenie p. M. Havrana na adresu Ľuboša Blahu, ktoré zverejnil portál SME, som si prečítala viackrát. Jedným z dôvodov bolo aj to, že som nikde nečítala statusy Ľ. Blahu, kde by sa vyjadroval tak hanlivo na adresu pani prezidentky Čaputovej. Iným dôvodom boli hrubé osobné urážky a vyhrážanie sa.
Neviem si ani len predstaviť, že by som ja osobne napísala takú znôšku vulgarizmov, invektív a vyhrážok a ešte to aj zverejnila.
Žiaľ, s podobnými vyjadreniami sa stretávame v médiách veľmi často.
Mnohí ľudia si myslia, že primitívne urážanie iných ľudí je mimoriadne vtipné. Ak sa dotknutý človek bráni a tak ako poslanec Blaha, sa nenechá zastrašiť urážkami a vyhrážkami , ale snaží brániť a ak dokonca použije podobný slovník ako používa druhá strana, odrazu je to neprípustné.
O čom to svedčí?
Nuž aj o tom, že sa začala nová kultúra totalitnej šikany voči všetkým ľuďom, ktorí majú iný názor, ako ho má skupina ľudí, ktorá sama seba prehlásila za slovenskú intelektuálnu elitu.
Je smutné vidieť, že skutočná intelektuálna elita mlčí a verím, že je to spôsobené strachom z mediálneho prenasledovania, ale aj tým, čo zaznelo v spomínanom vyjadrení p. Havrana.
Boja sa útokov na rodinných príslušníkov, straty zamestnania, zničenia dobrej povesti.
Aká je slušnosť slušných?
Asi taká, že je bežné prenasledovanie ľudí kvôli ich názorom, ktoré nie sú v súlade s názormi tejto skupiny ľudí.
11.12. 1019 sa začal súdny proces voči novinárovi T. E. Rostasovi. Tento človek bol celé mesiace obviňovaný z extrémizmu a lynčovaný médiami. Obvinený kvôli vlastným názorom bol aj bývalý premiér R. Fico.
Stalo sa veľmi rozšírenou praxou, že názory mnohých ľudí sú neprípustné a niektorí z nich čelia obvineniam. Zatiaľ čo prejavy nenávisti, kde sa mladý študent Emil Hodál, vyhrážal smrťou ľuďom, ktorí nevolili Z. Čaputovú a hrubo sa vysmieval z ľudí, ktorí sa živia poctivou prácou, bol označený za satiru.
Bežný človek, už ani nesmie vysloviť nahlas slovo cigán, aby sa voči nemu nespustili vlna kritiky a prenasledovania. Ale pán A. Soltész môže beztrestne nazývať ľudí bielou spodinou. Pán Truban sa môže vysmievať z robotníkov a pán Osuský môže beztrestne hrubo urážať voličov Smeru.
S podobnými praktikami sa stretávajú mnohí ľudia. A tak ako som spomínala v jednom zo svojich blogov, začínajú sa stávať aj obeťami násilia.
So „slušnosťou“ slušných sa bežne stretávame na sociálnych sieťach, v diskusných debatách, ale aj v bežnom živote.
Ale sú vulgarizmy, hrubé urážky, prenasledovanie, šikanovanie, mediálne lynčovanie a otvorené vyhrážanie sa prejavom skutočnej slušnosti?
V bežnom živote je to opak slušnosti a mnohé z toho,by bolo označené ako porušenie zákona.
Žiaľ, „ne“slušnosť slušných, sa stala akousi podivnou hodnotou tejto doby. A smutnou ukážkou morálneho a mravného rozkladu spoločnosti.