čo život dal a vzal

Posledných pár týždňov stále dookola čítame a počúvame o tom, aký neľudský, zverský a zaostalý bol režim pred Zamatovým prevratom. Najviac sa o tom vyjadrujú ľudia, ktorí sa narodili až po prevrate, alebo tí, ktorých si minulý režim hýčkal, robil z nich miláčikov národa a v skutočnosti boli jeho tvárami.
Človek, ktorý nevie a nezažil to, ako vyzeral tento štát pred prevratom, by si myslel, že to bolo najhoršie obdobie za posledných tisíc rokov. Režim, ktorý obnovil štát po najničivejšej vojne v Európe je dnes považovaný za totalitný.
Ak je za totalitu považovaná obnova národného hospodárstva, práca pre všetkých, sociálne istoty, vzdelanosť národa, zdravotné zabezpečenie, dostupné bývanie a zabezpečenie ľudskej dôstojnosti, ako potom vyzerá sloboda a demokracia?
Ako rabovanie, rozkrádanie štátneho majetku, rozpredávanie toho, čo totalitný systém vybudoval? Alebo ako rastúca chudoba, nezamestnanosť, bezprávie pre obyčajných ľudí, dlhové otroctvo, mafiánske praktiky a to, že obyčajný človek musí platiť za všetko?
Včera som však pochopila slová o tom, ako sme v tom hnusnom totalitnom režime „socíku“ všetci hrozne trpeli a ako si máme vážiť slobodu a to čo máme teraz.
Veľmi rada varím a pečiem a do mailu mi chodia najnovšie recepty z Varechy. Včera to boli recepty na desať koláčov, ktoré vraj milujeme aj po tridsiatich rokoch po Nežnej.
Predstavte si ten objav. V socíku bolo aj niečo dobré. Ľudia si pred Nežnou, pochutnávali na venčekoch, kremrolkách, punčákoch, likérových špicoch, krémešoch, svieženkách, doboške, veterníkoch, šľahačkových rakvičkách či laskonskách. Doma aj v cukrárňach a nielen na nich. V diskusii boli spomenuté ešte mnohé koláčiky, grilážky, parížske rožteky a ja pridám aj medové rezy, kokosky, medovníčky, drobné vianočné pečivo, ktoré sa tradične pečie doteraz a mnoho iných, ktoré bežne pečiem.
Prečo potom, ak v tom socíku bolo tak veľmi zle, jeden z obchodných reťazcov pravidelne robí úspešný „retro týždeň“?
Vyzerá to tak, že sme v tom socíku veľmi trpeli. Mali sme síce menej druhov potravín, ale dokázali sme z nich pripravovať chutné jedlo a ľudia nehladovali. Dnes máme preplnené monštruózne obchodné reťazce, plné cudzokrajného ovocia a zeleniny, ale mnohí na to nemajú peniaze, ale čo je horšie, je to ovocie a zelenina bez vône a chuti, síce pekné vyfarbené, ale nejedlé. Máme plné regály silikonovo-plastových potravín, pretože tak niektoré chutia. Na obaloch sú hrubo zvýraznené nápisy, ako“ tradičná receptúra“, „ako od babičky“, ale všetko sú to len obchodnícke ťahy, ako oblbnúť kupujúcich.
Nedávno som si v jednej vychytenej cukrárni, ktorá ťaží ešte zo svojho mena za socíku, dala krémeš, vraj podľa tradičnej receptúry. S tradičnou receptúrou nemal nič spoločné, iba tak vyzeral.
Ochutnala som a viac som nejedla…
Z jedla sa stal fenomén doby. Kým jedna skupina ľudí naň nemá peniaze, iná si z neho vytvorila božstvo, ktorému sa klania. To čo bolo v socíku normálne a samozrejmé je dnes módny hit.
Zdravá výživa, od ktorej sa odvíja zdravotný stav populácie, sa stala výnosným biznisom. A tak ľudia počúvajú, že by mali jesť jedlá našich predkov, kapustu, strukoviny a sezónne ovocie a zeleninu apod. Ale málokto si spomenie, že to pred tými tridsiatimi rokmi bolo normálne. Jeden z hitov šúčasnosti, je kváskový chlebík. Gazdinky sa pokúšajú vytvoriť si vlastný, živý kvások na zdravý chlieb. Ujo, ktorý robil v pekárni roky pred prevratom hovoril, že sa piekol chlieb zamiesený s kvasom a preto musel kysnúť dlhšie. Preto aj ten chlieb, ktorý sme vtedy jedli chutil inak, ako ten dnešný, nafúknutý umelými kypridlami a s mnohými chuťovými prísadami, ktorý už ani nie je chlebom.
V socíku sme tak veľmi trpeli, že sme čakali v radoch v obchodoch na mandarínky a banány. Tie teraz máme v obchode po celý rok a znova mnohí čakajú v radoch. U lekára a v lekárni.
Zo všetkých strán počúvame ako sa máme dobre v slobode a demokracii.
Áno, máme sa dobre, tak nám treba. Pretože sme sa správali podľa príslovia: Bolo koze dobre, išla na ľad tancovať…
Nuž čo, idem si trošku zatrpieť a upiecť nejaký fajný koláč podľa tradičného receptu z nenávidenej totality, aby som tak zajtra mohla osláviť sviatok slobody a demokracie.