čo život dal a vzal

Včerajšou Kvetnou nedeľou vstúpil kresťanský svet do Veľkého týždňa.
Kresťania si v tomto období pripomínajú umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, človeka, ktorý chcel zmeniť svet.
Ale dá sa svet zmeniť filozofiou lásky a ľudskosti ak mu vládne boh moci, násilia a bohatstva?
Snílek, utopista, možno filozof, ktorý si myslel, že keď ľudia začnú premýšľať a správať sa k sebe s láskou a úctou, budú sa mať dobre, nájdu pokoj v duši a zmenia spoločnosť.
Z biblie sa dozvedáme, že ho nasledoval dav ľudí. Ľudí, ktorí dychtivo počúvali jeho slová a tvorili spoločenstvo jeho nasledovníkov.
A práve tento dav ho aj zradil a nechal popraviť, po tom ako mu bolo vysvetlené, že Ježiš je burič, nebezpečný zločinec a môže spôsobiť zničenie krajiny, ktorá už vtedy bola pod nadvládou Ríma.
Lokaji Ríma a náboženstva, veľmi podobní tým našim dnešným, vysvetlili davu, že je jednoduchšie ak umrie jeden človek, ako celý národ.
Ako veľmi sa ho museli báť tí, ktorí sa hrali na vládcov ľudu a krajiny?
Až tak, že ho nechali ukrižovať.
Ale Ježišova filozofia lásky nezanikla jeho smrťou. Jeho myšlienky sa začali šíriť a znova začali silnieť a mocní vtedajšieho sveta sa začali znova báť o svoje mocenské postavenie.
A prišli na jednoduchý spôsob ako zničiť filozofiu lásky a dobra.
Vytvoriť z nej náboženstvo, vyhlásiť nepohodlného filozofa za Boha, prekrútiť jeho učenie a použiť ho ako mocenský nástroj na ovládnutie davu.
To, že sa im to podarilo a darí dodnes vidíme všade okolo seba v kresťanskej spoločnosti. Terajší veriaci už v skutočnosti ani netušia, čo sú Kristové slová a čo náboženské povery a mýty, ktoré vytvorili „cirkevní otcovia“.
Kresťanská cirkev dodnes patrí medzi najbohatšie organizácie na svete.
Ako to dokázala? Sfanatizovaním davu.
Podobný dav, ktorý kričal „ukrižovať“, brutálnym spôsobom v mene Kristovej lásky v marci 415 zavraždil krásnu, múdru, vzdelanú ženu, novoplatónsku filozofku Hypatiu z Alexandrie, ktorá bola pre svoju múdrosť a nezávislosť nenávidená vtedajšími cirkevnými predstaviteľmi.
Podobný dav pokresťančoval, ničil, alebo zabíjal, prizeral sa popravám, mučeniu, viedol barbarské vojny.
Nič lepšie nespája dav, ako spoločná nenávisť voči niekomu, či niečomu.
Na tomto princípe funguje ovládanie davu, stáda ľudí.
V dave sa prejavujú tie najnižšie pudy ľudstva a práve cez ne, šikovní manipulátori dav ovládajú.
Preto je potrebné, aby ľudia duševne nerástli, ale vracali sa k základným pudom.
Preto mnohým, namiesto skutočné osobného vzdelávania sa a duševné rastu, stačí jesť a vylučovať, sexovať a zabávať sa.
Preto sú televízie a iné média preplnené lacnou zábavou, sexom a násilím v tej najbrutálnejšej podobe.
Preto sú obchody preplnené jedlom a alkoholom.
Preto naše deti nedostávajú slušná vzdelanie.
Preto boli vymyslené „múdre technické hračky“, aby sa ľudia nemuseli trápiť premýšľaním.
Sila davu spočíva v jeho manipulovateľnosti mocnými sveta.
A ľudia v dave zabúdajú, že sú ľuďmi a stávajú sa len bábkami šikovných manipulátorov.