čo život dal a vzal

S absurdnosťami bežného života sa stretávam už dlhú dobu.
V spoločnosti sa kopia problémy a riešia sa hlúpe banality.
Nežná revolúcia otvorila „Pandorinu skrinku“ s neduhami a biedou spoločnosti dokorán.
Alkoholizmus v spoločnosti bol aj bude obrovským problémom, ale prišli ďalšie druhy závislostí, drogy, gamblovanie, počítačové hry, nakupovanie…
Každá závislosť je „rakovinou duše“ a chorobou, ktorú treba liečiť.
Sloboda a pocit nekonečných možností, ale aj prevrátené hodnoty a tlak konzumu spôsobili, že v spoločnosti sa objavujú ľudia s rôznymi duševnými problémami, nielen so závislosťami.
Žiaľ naša spoločnosť je taká slobodná a benevolentná, že „toleruje“ všetko.
Hovorí sa o domácom násilí, ktorého obeťami sú celé rodiny, ale neliečia sa príčiny, ktoré spôsobujú niečo takéto.
Žiadneho závisláka, alebo psychicky narušeného človeka, nemôžete prinútiť ísť sa liečiť. To môže nariadiť len súd, ak takýto človek spôsobí trestný čin, alebo ak súd zbaví takéhoto človeka svojprávnosti.
A tak sa čaká…
Čaká sa na to, čo takýto človek vykoná, až potom sa problém rieši.
Spoločnosť zatvára oči pred utrpením nevinných obetí a potom, ak sa stane nejaký ohavný skutok, tak je senzácia na celé týždne.
Agresor dostane trest, musí sa liečiť a o pár rokov je naspäť v spoločnosti.
Často sa stáva aj to, že takýto človek je napokon zbavený zodpovednosti za skutok, práve kvôli svojmu duševnému stavu.
A obete?
Tie, sú v týchto časoch „neobmedzených možností“ na vedľajšej koľaji.
Chýbajú psychologické poradne s empatickými odborníkmi, ktorí dokážu vrátiť obetiam pokoj duše.
Možno si veľa ľudí povie, že všetko sa dá zneužiť. V chorej spoločnosti áno.
Ale koľko obetí bude mať táto doba?
Každý zničený ľudský život, alebo v tých najhorších prípadoch zobraný rukou vraha, alebo samovraha, ktorému sa dalo predísť liečbou je svedectvom toho, že naša spoločnosť je chorá a treba začať s jej liečbou návratom k morálnym hodnotám.