Počkám, kým sa žiaľ vyzlečie z clivej kože a nechám odísť smútok z duše… Počkám, kým sa zatvorí upršaná hladina zármutku a skryje všetky svoje trápenia… Počkám, kým svet bude mladým, akým býval zadávna, keď sme maľovali na nebo farebné kvety smiechu… Počkám, kým sa nám slnko rozprší nad hlavami, utopíme sa v mori vlčích makov a nadýchneme […]

Život samotný, alebo len jeho tieň? Útek pred láskou, či plachá túžba po nej? Prvý nesmelý bozk, alebo vášnivé milovanie? Strach pred bolesťou, či odvaha čeliť jej? Čo je sen? Ty a ja, náš svet. Túžba žiť a milovať a jej naplnenie… Život samotný a nie len jeho tieň… Slnovratovo 10.8. 2018

Môžem veriť Tvojim slovám, ktoré mi šepkáš, keď ma držíš v náručí? Môžem veriť Tvojim očiam, ktoré sa usmievajú, aj keď mi lícach, stekajú pramienky žiaľu? Môžem veriť Tvojim bozkom, ktoré umlčiavajú môj nevypovedaný strach? Môžem veriť Tvojmu objatiu, v ktorom ma chrániš, ako zablúdené vtáča? Môžem veriť tvojim dotykom, keď ma hladíš dlaňami […]

Teším sa na novú jar a budem čakať na Tvoje bozky, ktoré ma zasypú, ako lupene kvetov jabloní, vznášajúce sa v jemnom vánku. Teším sa na novú jar a na Tvoje objatia a náručie, plné bezpečia a nehy, mäkučké a hebké, ako pohladenia jarnej trávy. Teším sa na novú jar a na chvíle milovania, plné spaľujúcej vášne, ako prvej sily slnka, prebudeného zmyslami jari. […]

Áno ty, čo sa na mňa pozeráš v zrkadle. Usmej sa trošku a odožeň mi z očí tiene smútku, ktorý mi chce namaľovať ľadové kvety do duše. Hej ty, áno ty, čo na mňa občas spravíš grimasu, aby som sa rozosmiala. Už vieš, že zima končí, prichádza nová nádej a život bude plynúť ďalej. Hej ty, áno ty, si vždy so mnou, keď sa hľadám. Pozeráš mi do očí a hovoríš […]

V temnom hluku života, zanikol hlas môjho srdca, ktorý chcel tíško šepkať nežné verše lásky… Usmial si na mňa, pohladil jemne po tvári a chcel zotrieť slzy z rias… Chcel si počuť slová na ktoré si dávno zabudol. Chcel si na ne zabudnúť, chcel si zabudnúť na šťastie, na nehu, na lásku… Usmial si na mňa, pohladil jemne po tvári a znova si počul slová, […]

Počkám na Teba, len Ty vieš kde… Na mieste bez smútku, plnom našej hudby a vôní kvetov a slnka. Nájdeš ma tam, kde Ťa srdce ťahá… Na mieste bez žiaľu, plnom našich spomienok na lásku a budúcnosť. Budem tam, kde padala hviezda… Práve v tej chvíli, keď som bola Tvoja a jej jas ostal v nás… Počkám na Teba, len Ty vieš kde… Tam, kde sa čas […]

Tichý smútok mi padá do duše, ako malé vločky snehu. Roztápajú sa mi v očiach, spomienky na Tvoju nehu, ako tie dve malé vločky, ktoré mi vtancovali do dlaní. Vystrela som k Tebe ruky a chcela Ti ich darovať… No zmenili sa… Na kvapky smútku, ako moje myšlienky na Teba. Slnovratovo 13.12. 2018

Stála som tam, obklopená ľuďmi a predsa sama. Čakala som na Teba a očami hľadala Tvoju tvár v nekonečnom dave. Stála som tam a čakala na chvíľu, keď sa stretnú naše oči, na pár chvíľ sa zastaví čas a stratí sa hluk života. Stála som tam, bledá, bez mena a čakala na pohladenie Tvojho úsmevu. Stála som tam a čakala na okamih, keď sa svet v nás zmení dotykom našich […]

Počítam stratené chvíle a hľadám v nich plamienky našich túžob, tlejúce v čriepkoch šťastia… V spomienkach na jemné dotyky končekov prstov, zaborených do vlasov a drobné bozky v dlaniach. Stratili sme čas… Stratili sme ho v nás… A v hluku života zanikol hlas našich sŕdc, ktorý tíško šepkal nežné slová lásky po milovaní… Stratili sme chvíle […]