Nemý výkrik mojej duše sa rozliehal v tichu večnosti. Kričala som bez slov, plakala bez sĺz. Narážala do hrubých stien klietky života. Nie, už nepočítam pády, ani rany a jazvy. Sama bez svedkov, som si lízala rany ako divé zviera, aby som vstala z popola svojej bolesti… Nie, už nekričím, neplačem. Rany sa zhojili a jazvy už nebolia. Rozprestriem scelené krídla a plná […]
Pokračovanie článku