Často netuším, ale občas aj viem. Viem ako chutí smútok, keď odchádzaš a ja za Tebou utekám. Bolíš a páliš, ako drobné kamienky zarývajúce sa do kože, keď padám na kolená. Viem, prečo sa smeješ, keď skrývam svoj žiaľ za Tvoj úsmev. Vždy mi podáš ruku a pomôžeš vstať. Netuším, prečo si tu a prečo práve ja? Prečo so mnou dýchaš, smeješ sa a plačeš, […]

Padajú spomienky na Teba, ako malé vločky snehu. Rozpúšťajú sa mi v očiach, ako kvapky rosy na ružiach… Padajú spomienky a pália srdce aj dušu tichosťou šťastia a výkrikom lásky… Padajú spomienky na naše prvé slová, na Tvoj úsmev a nehu, na prvý bozk v smútku tmavého dňa… Padajú spomienky na Tvoje pery na šiji a nežnosť odovzdania… Padajú […]

Ukradla som Ti úsmev a Ty mne malý bozk… Kradneme životu pár chvíľ, pár malých okamihov, pár drobných čriepkov času aj nás dvoch… Ako zlodeji, skrývame poklady všedných dní, aby sme smeli piť, kvapku za kvapkou nehu z našich dlaní… Ako zlodeji okamihov, kradneme len to málo, čo život dáva všetkým, a čo nám patrí…. Slnovratovo 25.12. 2019

Viem, že si už posledný a moja cesta skončí… Uzatvára sa kruh môjho bytia a ja sa vrátim tam, kam patrím naveky a navždy … Viem, že bolíš a si krátky… Krátky na tých pár chvíľ, prežitých v smútku aj šťastí… V láske, ktorá nebola klam, v utrpení, skrytom v poznaní túžby… Viem, že už si posledný… No necítim ľútosť, ani […]

Boli to Tvoje oči, plachý úsmev, či prvé slová povedané v tichu hlučnej ulice? Neviem… Netuším… Stáli sme oproti sebe, vzdialení len na dotyk dlaní a nehy bozku.. A duša sa mi zachvela, po prvom výkriku srdca v zimomravení… Slnovratovo 20.11. 2019

Padajú kvapky času a našich túžob do sŕdc a duší. A my dvaja, tichúčko, v objatí počúvame ako len prší a prší… To sekundy a minúty našej lásky a nehy, plynú a plačú v nás, ako nekonečný dážď a strácajú sa v nekonečne bozkov a milovaní. Padajú kvapky času a my spolu s nimi, každým naplneným snom padáme do večnosti… Slnovratovo 5. 11. 2019

Kde si? Tam, kde ja… Držíš ma za ruku a spolu kráčame jesenným lístím k nám domov. Bozkávaš ma, spolu so slnkom na nos a pery a strapatíš mi, spolu s vetrom neposlušné vlasy. Kde som? Tam, kde Ty… Len občas sa Ti strácam… V Tvojich očiach plných nehy. V Tvojom náručí, plnom lásky. Kde si? V mojom srdci… Slnovratovo 25.10. 2019

Bezcitné tvory, s nenásytnými bruchami, tvrdými, hlúpymi slovami, zabíjajú v sebe lásku. Urobili z nej neviestku, a vyháňajú ju zo životov, pošpinenú, opľutú krutosťou, trasúcu sa strachom, z chladných sŕdc, bez citov. S boľavými očami, bez sĺz a slov, len ticho pozerá, na bezcitné tvory, s nenásytnými bruchami, bez duše a bez srdca, nazývajúce sa ľuďmi, ako […]

Taký obyčajný, ako vždy… Plný slnka, aj mrakov, starostí bez konca, aj malých úsmevov… Stvorený pre lásku, len pre nás dvoch, keď chvejúce viečka zakryjú oči plné sĺz a srdcu nestačí k láske a milovaniu iba jeden nádych… Jeden obyčajný deň, jeden z mnohých, ale stvorený pre lásku, len pre nás dvoch… Slnovratovo 23.9. 2019

Vymreli už deti a s nimi pravda prostá, keď hlúposť, nenávisť a podlosť kvitne a svet ničí zlo, čo z ľudskej mysle tryská? Statočnosť a česť, krčia sa ticho v kúte, zneuctené, nechcené a z lásky ostalo len prázdne slovo, na papieri aj v srdciach. Kto dokáže zdvihnúť hlavu a nájde v duši odvahu? Dokáže nahlas, nie potichu, ale priamo ako dieťa čisté povedať: […]