V jeden obyčajný deň, povieme iba áno a nájdeme všetko to, čo sme v nás dvoch hľadali už od stvorenia prvých svetov a času nekonečnosti vo večnosti… V jeden obyčajný deň, povieme iba áno a zobudíme naše duše, otvoríme dokorán oči života, aby sme uvideli dokonalosť lásky ukrytej pred hlukom ticha v nás samotných… Devana Slnovratovo 7. 12 2025 Báseň bola […]

Iba Láska, dokáže zmeniť diaľku smútku večnosti na tichý úsmev duše… Iba Láska, nechá rozkvitnúť drobné kvety šťastia v daždi samoty života… Iba Láska, dokáže vdýchnuť nehu nádeje pokoja v búrke chaosu posledných dní… Iba Láska… Devana Slnovratovo 9. 11. 2025 Báseň bola pôvodne zverejnená ne: Belobog.sk

V duši mi pulzuje chuť nového života a túžba kráčať do prítmia snov a nekonečna poznania lásky… A odrazu cítim tichú ozvenu smútku spomienok na každú premárnenú chvíľu hľadania dotykov Boha tam, kde nádej stratila dych a čas plynie rýchlejšie ako posledný záchvev života… V duši mi pulzuje chuť nového života stačí len vystrieť ruku k nádeji, […]

Vybrala som z duše malú modrú spomienku na chvíľu, keď si mi priniesol plnú hrsť drobných nezábudiek, láska v nás stíchla, a utkala nové sny prepletené tenučkými vláknami našich životov… Devana Slnovratovo 10. 8. 2025 Báseň bola pôvodne zverejnená na: Belobog.sk

Iba v tichu života dokáže duša počuť tichý šepot srdca, ktoré rozpráva o nádeji ukrytej vo svetle lásky. Iba v tichu večnosti dokáže srdce počuť jemné verše duše, vyvierajúce z hĺbky nehy dotykov lásky. Iba v tichu lásky dokáže človek pochopiť vlastnú dušu, ktorá sníva o prebudení srdca v zapadajúcom smútku samoty. Devana Slnovratovo 22.12.2024 Báseň […]

Chcela som sa dotknúť večnosti, vystrela som ruky k nej a v duši som pocítila smútok nevypovedaných spomienok na budúcnosť…. Chcela som sa dotknúť večnosti, započúvala som sa do jej tichého šepotu, ktorý prehlušil neistotu života ukrytú na samom dne srdca… Chcela som sa dotknúť večnosti, aby som našla lásku stratenú v prítmí našich snov a vystrela som ruky […]

Nie, neodídem, keď viem, že nádej namaľovala na tvár večnosti malú modrú nezábudku a usmiala na nás dvoch, keď sme takmer zabudli na nehu našich snov. Nie, neodídem, keď viem, že láska rozosmiala naše duše tichou spomienkou na tie dni keď sme túlali krajinou života a našli ju stratenú v šere vlastných sŕdc. Nie, neodídem… Devana Slnovratovo […]

Dá sa zabudnúť, na smiech v srdci, keď sme sa túlali mladosťou a hľadali kvety lásky v nekonečne vlastných snov? Dá sa zabudnúť, na plač v duši, keď sme sa trmácali životom a stretli sa prvým chladným záchvevom smrti? Dá sa zabudnúť, na výkrik večnosti, keď sme z jej dotyku stvorili nový život v nás a pocítili objatie a nehu samotné Boha? Dá sa […]

Ilustračný obrázok: Pixabay Túžila som, smiať sa s Vetrom opreteky a zakutrať sa do jemného hodvábu mrakov na obzore dní. Túžila som, strážiť spolu s Mesiacom stáda Hviezd rozsypaných vo večnosti smútku noci. Túžila som, túlať sa spolu so Slnkom po nekonečných cestách bytia a hľadať múdrosť Boha. Túžila som, nájsť Lásku vo chvíľach putovania v okamihoch […]

Možno som sa chcela iba nadýchnuť vlastnej odvahy a myšlienok večnosti, keď som sa rozbehla ústrety k novému životu, aj keď som v duši ešte stále cítila chuť a smútok tých minulých… Možno som len chcela vrátiť láske aspoň kúsok šťastia, nežný ako páperie púpavy a možno aj trochu viac, v tichom úsmeve srdca… Devana Slnovratovo 28. január 2024 Báseň […]