Ľúb ma, možno len tak obyčajne, ako to vieš iba Ty, nahlas v tichu dňa a mlčky v hluku noci… Ľúb ma vždy, keď sa ma dotkne chlad neistoty a strachu zo života, a ja sa potrebujem zohriať v teple Tvojich dlaní… Ľúb ma aj vtedy, keď sa sama strácam v spleti chodieb labyrintu vlastného smútku a čakám na svetlo Tvojho úsmevu, ktorý ma z neho vyvedie… Ľúb ma, […]

Nikdy nezabudnem, na prvý nádych života, ktorý si mi daroval v malom nežnom bozku pri východe smútku, keď sa stmievalo v mojom srdci… Nikdy nezabudnem, na tichý šepot našich duší, hľadajúcich sa v posledných zábleskoch nádeje v burácaní búrky osudu… Nikdy nezabudnem, na Tvoj pohľad, keď sa čas milovania, premenil na večnosť lásky, ktorá naplnila prázdnotu […]

Viem, ako chutí život a viem, ako bolí každý nádych a výdych vo chvíľach bez lásky, keď človek už len ticho čaká na posledné pohladenie času a večnosti… Viem, že čas nedokážem zastaviť a obzrieť sa je tak ťažké, vidieť seba samú a zbadať záblesk šťastia vtedy, keď už nič nečakám, len zimu a chlad… Viem, ako veľmi bolí znova sa narodiť do sveta, […]

Už len v diaľke, počujem Tvoj hlas strácajúci sa v jej hĺbke, šepkať tiché slová, nežné ako bozky zhasínajúceho slnka v smútku posledného úsmevu… Cítim, že si niekde, už len v diaľke a prosím milosrdný čas o pár chvíľ večnosti, keď sa sám zastaví a naše duše splynú v objatí nekonečného plynutia milovania a lásky v nás… Viem, že keď sa […]

Schovávam si v dlani drobnú spomienku na Tvoju nehu a lásku. Spomienku na Tvoje pery a šťastie v očiach vo chvíľach, keď sa láska v nás nadýchla vône našej túžby. Spomienku jemnú, ako padajúce lupene ruží v tichom vánku nového rána. Schovávam si v dlani drobný, nežný bozk, ktorý si mi daroval v tej jednej, jedinej chvíli, keď si ma vyzliekol z bolesti neistoty a […]

Vystrela som ruky a cítila v končekoch prstov chlad smútku pohlcujúceho posledné kvapky bolesti zabudnutých chvíľ v šere zhasínajúcich myšlienok. Chlad páliaci dušu na drobný popol spomienok ťažších ako hmla budúcich rán v čase ilúzie lásky… Chlad zomierajúceho dňa plačúceho z nezmyselnosti zmyslu prázdnych slov v kriku mlčania samoty. Slnovratovo 09.09. 2020

Dal si mi, kúsok svojho života a ponúkol čas v otvorených dlaniach, z ktorých ho pijem malými dúškami bozkov… Dal si mi, seba samého v každom objatí našich duší a v nežnom smútku bývalých milovaní… Dal si mi, všetko to, čo som smela, plakať, aj sa smiať, dávať a aj brať, chcieť a aj túžiť… Dal si mi život… Slnovratovo 06.09. 2020

Zatvorím svoj strach pod privreté viečka a budem počúvať Tvoj hlas, v tichých ozvenách tlkotu vlastného srdca. Zatvorím svoj strach do zovretých dlaní a nebudem blúdiť v hmle obáv z budúcich dní pominuteľnej samoty. Odhodím svoj strach s výkrikom vlastnej duše do večnosti pokoja, lebo viem, že si ma našiel a nebudem sa báť života, kým si pri mne, Láska moja. […]

V tej obyčajnej chvíli, v zrode tmavého večera, keď nebo mení svoje farby, ako had svoju kožu, a vrýva sa pod tú moju, znova Ťa vidím v každom záblesku hasnúceho slnka a cítim túžbu v Tvojich očiach skrotiť vo mne plaché zviera, ktoré sa ticho vzpiera životu, aj dotyku smrti. V tej obyčajnej chvíli a možno len v jej okamihu, keď meníme svojou láskou to, čo je […]

Cítiš to chvenie vzduchu, keď sa láska usmieva a my sa môžeme nadýchnuť vône nádeje? Cítiš v ústach chuť času, keď sa zhmotnil v bozku nášho hladu po večnosti, ktorú si nevieme sľúbiť? Cítiš moju lásku, tak ako ja Tvoju, keď sa ráno túžby mení na deň nežnosti? Cítiš? Nie, nebudem sa viac pýtať to, čo viem od stvorenia sveta a čo sa skrýva v našich […]