Ilustračný obrázok: Dušan Lukášik
Mali by sme hovoriť ich jazykom. Ľudským jazykom…
Žiaľ, len málokto sa o to snaží a preto aj dnes každý hovorí iba tým svojím. Či sú to politici, ekonómovia, bankári, vedci, lekári, kňazi, filozofovia, umelci, novinári…
Vzniká tak kakofónia jazykov, v ktorých úplne zaniká ten najdôležitejší. Ten jazyk, ktorému by mohli rozumieť všetci. Ten jazyk, ktorý má svoju božskú podstatu a je jazykom a hlasom samotného Boha.
Toho Boha, ktorý je v nás a ktorý sa nám prihovára jazykom životných okolností, ale aj všetkým a celým svojím stvorenstvom, ktoré je súčasťou sveta, v ktorom smieme žiť.
Ak chceme, aby nám ľudia rozumeli, mali by sme byť v prvom rade ľuďmi…
Ale mnohí zabudli byť ľuďmi, alebo kvôli vlastnému egoizmu a pýche už ani nechcú byť ľuďmi. Nepotrebujú byť ľuďmi.
Nepotrebujú počúvať Boží hlas a jazyk.
Nepotrebujú rozumieť ani Bohu, ani ľuďom.
V skutočnosti však takto nerozumejú ani sami sebe. A preto je nielen ich život, ale aj život iných roztrieštený na ťažko spojiteľné kúsky a stáva sa len živorením…
Ak chceme, aby nám ľudia rozumeli, mali by sme hovoriť ich jazykom… A najskôr porozumieť sami sebe…
Devana
Slnovratovo 20. november 2023
Zamyslenie bolo pôvodne zverejnené na: Belobog.sk
Nerozumiem. :) ...
Nič nemusíš! Kedykoľvek sa môžeš stať... ...
Devanka zabudla si,že aj keď sme súčasťou... ...
Od kedy chápeš a rozumieš už aj tej ,ktorej... ...
Bodrá súdružka a teda PÝCHA od Domaše sa na... ...
Celá debata | RSS tejto debaty