čo život dal a vzal

Pred pár týždňami ktorási z televízii veľkolepo uviedla seriál „Sluha národa“, ktorý preslávil terajšieho ukrajinského prezidenta Zelenského natoľko, až sa stal hlavou štátu a skutočným  „sluhom národa“.

Nie, nebudem písať, akým „sluhom národa“ je prezident Zelenský, to ukazuje jeho konanie a skutky. Slovákov by malo zaujímať konanie a skutky ich „sluhov národa“, ale aj to čím sa preslávili a zaujali natoľko, až sa sami stali „sluhami národa“.

Ilustračný obrázok: Pixabay

Väčšine úplne stačilo mať dosť financií, aby si mohli založiť výnosný biznis v podobe politickej strany a štedro zaplatiť  reklamných mágov a predvolebné kampane. Iným stačilo hrať pred nič netušiacim publikom – občanmi, divadelné predstavenia v podobe politických frašiek a tragikomédií.

Posledné dve volebné obdobia sa dostali na post hlavy štáty marketingové produkty, ktorých predloha je v známej sfilmovanej knihe „Kandidát“.

Premýšľam, prečo Slovákom stačia  takíto politickí predstavitelia a hlavy štátu?

Prečo od nich nežiadajú, aby boli tým, kým by mali byť, „sluhami národa“?

Môže za to, donekonečna omieľaná „mantra o slobodných demokratických voľbách“, alebo mentálne otroctvo,  spôsobené  dlhodobou mediálnou manipuláciou ?

Zvláštna doba…

Veľmi zvláštna doba, keď tí, ktorí by mali slúžiť národu potrebujú ochranu ťažkoodencov pred budovou parlamentu proti vlastným občanom. Potrebujú množstvo osobných strážcov, vozia sa v opancierovaných limuzínach a vôbec nechodia medzi občanov…

Zvláštna doba a ešte zvláštnejší „sluhovia národa“, ktorí kvôli udržaniu moci, potrebujú na území vlastného štátu cudziu armádu. Poslušnosť občanov si vynucujú tvrdými reštriciami a represívnými  opatreniami, cenzúrou a diktatúrou.

Sú to skutočne „sluhovia národa“, či sluhovia niekoho iného?