čo život dal a vzal

Včera podvečer, keď som pozerala na čerstvo zasadené stromčeky, spomenula som si na jednu myšlienku reformátora Martina Luthera, ktorú budem voľne parafrázovať: „Keby som vedel, že zajtra sa svet rozpadne na niekoľko kusov, aj tak zasadím jabloň.“

Áno, keby som vedela, že zajtra zomriem, zasadila by som stromček, alebo nejaký krík, či kvetinu a urobila by som niečo zmysluplné, čo je podstatou života.

Ilustračný obrázok: Pixabay

Mnoho ľudí je v poslednom období ubitých strachom beznádejou, boja sa o budúcnosť a životy svojich blízkych. Iní zasa dali prednosť bezuzdnej podpore násilia a tešia sa z utrpenia  nevinných ľudí, ktorých považujú za niečo podradné.

Možno je to tým, že nepochopili podstatu života, alebo ju ani nechcú pochopiť, pretože život je predsa niečo samozrejmé a všedné.

Možno je to tým, že dávajú prednosť nepodstatným veciam, pred tými podstatnými. Pretože je jednoduchšie žiť  a prispôsobovať sa davu, ktorý sa nechá ovládať klamstvami, alebo žiť v skupine samozvaných elít a prispôsobovať sa amorálnym pravidlám, ktoré zabezpečujú pohodlný, komfortný živobytie.

Áno, je jednoduchšie poslušne splynúť s anonymným davom a čakať, že problémy vyrieši niekto iný, že niekto preberie zodpovednosť v podobe vlády a postará sa o život  toho davu.

Áno, je jednoduchšie byť členom samozvanej elity, ktorá žije v blahobyte bez námahy a vyciciava anonymný dav.

Áno, je jednoduchšie prestať premýšľať a nechať sa viesť v oboch prípadoch falošnými frázami a klamstvami, ako túžiť po skutočnej podstate života.

Ale podstata života sa skrýva práve v tom, pred čím si mnohí zakrývajú oči. V tom, o čom nechcú počuť. V tom, čo mnohí považujú za niečo nepríjemné, alebo život otravujúce.

Podstata života je v láske, ktorá nás vedie úcte k životu samotnému, nielen tomu ľudskému, ale úplne všetkému, pretože tu na planéte nie sme sami.

Podstata života je v prevzatí zodpovednosti nielen za ten svoj vlastný, ale za všetok, ktorý nás obklopuje.

Podstata života je v tom, ako dokážeme naložiť s časom, ktorý máme darovaný.

Ten čas môžeme využiť zmysluplným tvorením, prácou, ochranou života, zveľaďovaním Zeme.

Mnohí však radšej dávajú prednosť strachu, nezodpovednosti, či  parazitovaniu, ničeniu, vraždeniu, dôsledkom čoho je, že táto planéta a spoločnosť vyzerajú tak ako vyzerajú.

Mnohí sa hrajú na dôležitých bôžikov a bohov a majú plné ústa lacných fráz o slobode, demokracii, ekologickom cítení a záchrane planéty, ale v skutočnosti sú to obyčajní bezcitní barbari, paraziti, ktorých jediným cieľom je iba  mať moc a peniaze.

Prečo je to tak?

Pretože je jednoduchšie parazitovať na ľuďoch, ktorí chápu podstatu života, alebo prežiť život v temnote nevedomosti a klamstiev, ako prevziať zodpovednosť za život a správať sa k nemu s úctou. Podstata života je v ľudskosti a láske, ktoré sú skryté  v každodennom konaní ľudí, pre ktorých je úcta k životu tou najvyššou prioritou a hodnotou.

Preto, ak by som vedela, že zajtra zomriem, alebo táto planéta bude zničená, aj tak urobím niečo zmysluplné. Niečo, čo zanechá po mne aspoň maličkú nepatrnú stopu. Zasadím strom, alebo kvet,  upečiem chlieb, alebo napíšem báseň. Objímem svojich blízkych, usmejem sa na neznámeho  človeka, ktorého stretnem, porozprávam sa s priateľmi.

Pretože podstata života je v tvorení a nie v ničení…