čo život dal a vzal

Včera som počula zaujímavý názor Jefima Fištejna, čo je to vlastne politika.

Moderátorka hovorila o tom, že politici tvrdia, že počúvajú hlas ľudu a  hovoria robia to, čo ľud chce…

Budem parafrázovať Fištejnové slová: politika nie je to, čo ľud potrebuje a chce, ale to, čo chce a potrebuje  spoločnosť,  má presahovať všeobecné nálady spoločnosti a má viesť.

Takže to,  čo sa deje v spoločnosti a to, čo robia politici je podľa neho asi úplne správne. Ale kam vedú novodobí politici túto spoločnosť? Podľa názorov ľudu pomaly, ale isto do pekla.

Politici,nie že by mali počúvať hlas ľudu, oni ho úplne ignorujú. (Jeden príklad politickej a štátnej arogancie som uviedla v minulom článku.)

Podľahli „démonovi“ moci, ktorý ich opantal natoľko, že len máloktorý politik je ešte vôbec schopný pochopiť, že moc by mala byť spojená hlavne so zodpovednosťou. Dennodenne vidíme ako sa správa „politická elita“  nielen na Slovensku.

To, čo robia nielen naši politici ostro kontrastuje s tým čo potrebuje ľud a spoločnosť.Ľudia a spoločnosť, aby sa rozvíjali, potrebujú v prvom rade základné sociálne a hodnotové istoty, ale toto už dávno nie je. A preto ľudia vidia a vedia, že politici už dávno nekonajú v ich prospech, ale v prospech ich samotných a v prospech tých, ktorí žijú z ľudí.

Pretože s „démonom moci“ prichádzajú ruka v ruke ďalší „démoni“: mamon, chamtivosť, nespravodlivosť, nečestnosť,sebeckosť…

A vtedy ľudia a spoločnosť ťahajú za kratší koniec…

Novodobí politici sa zrejme riadia Rothschildovým výrokom: „Ak nedokážete donútiť ostatných, aby vás milovali,donúťte ich, aby sa vás báli.“