čo život dal a vzal

Pred pár dňami som mala možnosť vypočuť si zaujímavú debatu pár ľudí v autobuse, ktorí sa rozprávali o očkovaní. Nie, neprekvapila ma, iba ukázala pravú mentalitu väčšiny ľudí, ktorí sú celý život naučení slepo sa podriaďovať autoritám.

Ilustračný obrázok Zdroj: morezprav.cz

Kým sme došli na konečnú, dozvedela som sa, že keď budeme všetci zaočkovaní, tak už bude dobre. A že keď sme už toľko vydržali, tak  vydržíme aj to očkovanie…

Odvtedy premýšľam o tom, prečo sa v našom štáte môže diať to, čo sa deje a väčšina ľudí mlčí. Mlčia aj vtedy, keď im predstavitelia štátu siahajú na základné ľudské práva, slobody a porušujú ich. Oberajú ich o   ľudskú dôstojnosť tým, že arogantným spôsobom zasahujú do  najintímnejších sfér ľudského života.

Premýšľam o tom, prečo si ľudia myslia, že keď budú otrocky plniť príkazy, zákazy, nariadenia, ktorými sú spútavaní do pomyselných okov slepej poslušnosti, dostanú slobodu…

Možno je to dané tým, že na Slovensku boli ľudia nútení podriaďovať sa autoritám natoľko, že zabudli čo je to skutočná sloboda,  sloboda myslenia, sloboda duše.

Mnoho ľudí žilo a žije v poslušnej oddanosti cirkevným a náboženským autoritám a v súčasnosti sa novodobým náboženstvom na Slovensku stala aj politika. Občania slepo veria politikom, o ktorých sú presvedčení, že konajú v ich prospech a dobro.

Bežne som sa stretávala a ešte sa aj stretávam s tým, že keď niečo povie „pán“, tak je to pre množstvo ľudí priam písmo sväté, zákon. A je úplne jedno, či to povie „pán farár“, alebo „pán politik“, či nejaká samozvaná falošná autorita, ktorá  kresťansky založenému obyvateľstvu ťahá popred nos medové motúziky falošných cirkevných hodnôt. Hodnôt, ktoré ich zbavujú slobodného myslenia tým, že ich presviedčajú, že úplné podriadenie sa a strata slobody je v súlade s nejakými pofidérnymi náboženskými pravidlami a zákonmi, ktoré boli účelovo vytvorené na ovládanie človeka.

Toto ovládanie človeka človekom, ktoré končí úplným a slepým podriadením sa, nemá nič spoločné ani s vierou na ktorú sa odvolávajú a už absolútne nič spoločné so slobodou, o ktorej nehanebne klamú.

Dlhodobo si všímam správanie sa ľudí, ale aj falošných autorít a čakám, kedy si ľudia uvedomia v čom skutočne žijú. Mnohí sa začínajú prebúdzať a hľadať slobodu, ale je to ťažká a náročná cesta precitnutia a uvedomenia si pravdy. Je to cesta prevzatia zodpovednosti za vlastné konanie a za vlastný život a život svojich blízkych.

Mnohým naopak vyhovuje život v slepej a otrockej poslušnosti. Je to jednoduchšie ako premýšľať nad životom, hodnotami, zodpovednosťou a počúvať hlas vlastného svedomia a duše.

Prečo nad tým premýšľam a píšem o tom?

Pretože vidím, ako  ľudia čoraz viac poslušnejšie plnia príkazy ľudí, ktorí na nich parazitujú a žijú z nich. Teraz sa tešia na očkovanie takými vakcínami, o ktorých nič nevedia. Nevedia, čo môžu spôsobiť v ich organizme, ako budú pôsobiť na ich zdravie, telesné aj duševné. Nevedia, ako môžu zmeniť ich život. Ochotne a  bez reptania sa zmenili na pokusné zvieratá, za čo ich aj falošné autority aj majú. Pretože pre nich nemajú ľudskú hodnotu, ale  iba hodnotu peňazí, ktorú na nich môžu zarobiť.

Kto z tých ľudí sa zaujíma o to, ako je možné že o očkovaní a ich zdraví rozhodujú politici, či rôzni úradníci a nie lekári a oni samotní?

Je normálne, aby premiér štátu, minister zahraničných vecí, prezidentka, či ktokoľvek z politikov rozprávali celé mesiace o očkovaní a zamerali sa naň, ako na jediný problém, ktorý v týchto dňoch trápi štát a nútili hrubým zasahovaním do základných ľudských práv človeka, stať sa len číslom v štatistike, či vedeckej štúdii nadnárodných korporácii?

Nie, nie je.

Preto je najvyšší čas začať hovoriť viac o skutočnej hodnote človeka, hodnote jeho života, hodnote ľudskosti. Hovoriť o slobode, slobode vďaka ktorej budú ľudia opäť ľuďmi a budú žiť ako ľudia.

Článok pôvodne  vyšiel na slovanskenoviny.sk