čo život dal a vzal

Pred pár dňami som dostala jednu milú, ale zároveň pre mňa veľmi zodpovednú úlohu.
Jeden môj dobrý priateľ napísal novú knihu a ja som bola medzi prvými ľuďmi, ktorí mali možnosť čítať jeho rukopis. Chcel, aby som mu povedala svoj názor naň. Už predtým som čítala sem-tam pár strán a vedela som, čo je obsahom jeho rukopisu. Často sme sa o ňom rozprávali, ale aj o tom ako študuje dobové materiály, koľko času mu to zaberie, ale aj o spôsobe písania a príbehu samotnom.
Dej jeho novej knihy je situovaný do obdobia prvej svetovej vojny a pár rokov po nej, preto aj štýl písania, ktorý použil, by som nazvala archaickým s použitím prirodzených dedinských, sedliackych, vojenských a mužských prvkov, ktoré vytvárajú autentické rozprávanie príbehu. A práve pri čítaní tohto rukopisu, som si ešte viac uvedomila, že správne zvolené slová majú veľkú moc. Dokážu informovať, poučiť, alebo dokážu človeka primäť premýšľať, či vzbudiť v ňom emócie, radosť, ale aj smútok. Sú však ľudia, ktorí tým, že poznajú silu slova, neváhajú ju využívať a zneužívať vo svoj osobný a mocenský prospech.
V súčasnosti sme toho svedkami každý deň. Slová sa stali niečím, čo nás zaplavuje zo všetkých strán.
Máme množstvo informácii, ktorým ľudia často nerozumejú, alebo sa v nich nevedia orientovať. Preto sa stávajú obeťami mediálnej, čiže slovnej manipulácie. Sú ľahko ovplyvniteľní a manipulovateľní. Veria ľuďom, ktorí sa ich takýmto spôsobom neštítia oklamať polopravdami a zavádzajúcimi informáciami, ak z toho majú vlastný, osobný prospech.
Ako sa nazývajú ľudia, ktorí používajú takéto spôsoby?
Nuž mne vychádza len jedno… Podvodníci…
Iný a tiež veľmi vážny problém je zastrašovanie a vedomé šírenie strachu, paniky a držanie ľudí v neistote, za účelom ľahkej manipulácie a ovládania ľudí.
Tento spôsob využívajú najmä diktátori a tyrani.
Tu na Slovensku sme sa stali svedkami slovnej a mediálnej šikany a lynčovania ľudí, keď sa skupina ľudí a aj jednotlivci takýmto spôsobom snažia získať moc a likvidujú svojich protivníkov a oponentov. A verejnosti to predkladajú ako niečo normálne. Hrubými nevyberanými slovami sa snažia ľudí zastrašiť, uraziť, pošpiniť ich meno a zničiť ich. Potom nie je nič neobvyklé, že si takíto ľudia zvyšujú svoje sebavedomie a pocit moci slovníkom zločincov a gangstrov. Čo si myslieť o slovách človeka, ktorý získa moc diskutabilným spôsobom a ktorý hovorí o tom, že niekoho mediálne zareže, alebo sa teší z toho, že je niekto jeho skalpom a niekým, koho dal dolu?
Áno slová majú veľkú moc… A veľkú moc majú aj tí, ktorí ich dokážu používať. Lenže slová majú ešte jednu veľkú danosť. Dokážu veľmi veľa povedať o človeku samotnom. Prezradia jeho charakter, jeho úmysly, veľkosť jeho ducha a intelektu.
Slová majú veľkú moc, ale aj slabiny. Ani tie najkrajšie a vzletné frázy a hrdinské slová, či cielené klamstvá, nedokážu dlhodobo zakrývať skutočnosť, ale aj špinu doby, spoločnosti, či človeka samotného.