čo život dal a vzal

A mnoho ľudí vidí, že je to vláda hochštaplerov, diletantov a egoistov.
Po počiatočnej eufórii z víťazstva nad Ficom, som počula prvé názory práve od tých ktorí frfľali, že ten Fico nakoniec nebol až taký zlý a ten Pellegrini bol taký „dobri ku ľudzom, aj ku tim dochodcom“…
Ale ľudia si zvolili a majú čo chceli. Pána premiéra, ktorý sa správa ako rozmaznané decko a štát v jeho rukách je len ďalšou hračkou s ktorou skúša, koľko vydrží. Pána premiéra, ktorý veľmi rád rozpráva (a hlavne sa rád počúva) o tom ako pracuje, je odborníkom na všetko a v podstate na nič, pletie si pojmy s dojmami a ešte radšej sa predvádza pre kamerami a užíva si chvíle slávy ako nejaká celebrita. Stále túži niečo vypínať, ale radšej by už mal konečne vypnúť, alebo ešte lepšie, sa vypnúť, kým stihne narobiť obrovské škody a jeho vláda bude obrovskou hanbou tejto republiky…
Oduševnený minister obrany si zašiel podiskutovať s pani veľvyslankyňou USA, ktorú uistil o našej poslušnosti a loajalite, čiže o spojenectve, nielen vo plnení si záväzkov voči jej krajine, ale dokonca v probléme pandémie koronavírusu, chce hľadať jeho spoločné riešenia. Nuž neviem, či nám naši verní spojenci poskytnú dvojmetrovú šablónu na meranie vzdialenosti medzi bezdomovcami, alebo účinné riešenie na hubenie potkanov, keby sme s nimi mali taký problém ako majú oni vo vyľudnených v mestách. Možno nám pošlú zopár tisíc vlastných vojakov, aby mal kto dozerať na dlhé rady, pri vydávaní základných potravín, ako a to deje u nich pri potravinových bankách. Jedno je však isté, pani veľvyslankyňa ho pochválila ako malého snaživého žiačika, ktorý si pekne vypracoval domácu úlohu…
Pred pár dňami bolo avizované, že deti možno pôjdu do školy až v septembri a nebolo by ich dobré „trestať“ za koronavírus tým, že by sa im zrušili prázdniny. Nuž netušila som, že na Slovensku sa do školy chodí za trest a vzdelávanie je niečo, čo spôsobuje deťom traumu…
Počas tých dvoch týždňov zaznelo veľa kritiky na minulú vládu, ale aj plno prázdnych rečí a bolo prijatých zopár prapodivných nariadení, ktoré sa v konečnom dôsledku míňajú účinkom.
Vláda zasadá a rokuje, ale všetci tí, ktorí sú v nej zabúdajú na to dôležité a to, čo bude o pár mesiacov s občanmi tohto štátu. Máme cca 40% potravinovú sebestačnosť, ale to je tejto vláde šumafuk.
Kým ministerka kultúry rieši požiadavky „umelcov a novinárov na voľnej nohe“, ktorí sa doteraz hrali na nadradenú kastu nadľudí a verejne pohŕdali pracujúcimi ľuďmi, na poliach nemá kto zakladať novú úrodu, ktorá by pomohla v najťažších mesiacoch po kríze.
Zaujímalo by ma, ako by chceli toto riešiť náš vševedko na všetko aj s ministrom poľnohospodárstva, ktorý bol síce v minulosti protikorupčný aktivista, ale ako vidieť o svojom rezorte nemá ani šajnu. Žiaľ, doteraz som nepočula ani nečítala žiadne návrhy na riešenie nastávajúcej krízy.
A pritom na jej riešenia stačí mať zdravý sedliacky rozum, ktorý hovorí: Ak nezaseješ, nezožneš. Ak nezasadíš, nepozberáš úrodu. Ak sa nepostaráš o zvieratá, ktoré ti prinášajú úžitok, nebudeš mať čo jesť.
Kedysi naša babka hovorila, že krava sa dojí cez pysk. Ak ju nenakŕmiš, nedá ti mlieko. Tak je to aj zo štátom a jeho občanmi. Ak sa o nich tí, ktorí sú zodpovední za chod a riadenie štátu nepostarajú tak ako majú, nemôžu čakať, že im prinesú úžitok…
Neviem si predstaviť, ako by vyzeralo to „vypnutie“ práve teraz, keď je najvyšší čas začať pracovať na tom, aby v tomto štáte nebola kríza hladu a beznádeje.
Všetci tí, ktorí sa aspoň trošku rozumejú poľnohospodárstvu, vedia aký je v týchto dňoch čas vzácny a koľko je potrebnej práce na založenie novej úrody. Z repky a kukurice, ktoré sa na Slovensku pestujú ako technické plodiny pre EÚ, sa ľudia nenajedia.
Zatiaľ však kým plynie drahocenný čas, naši kompetentní predstavitelia sejú nenávisť medzi ľuďmi, sadia semená neistoty a zloby a snažia sa podojiť čo sa ešte dá…
Akú to prinesie úrodu a úžitok sa dozvieme o pár týždňov…
Len aby už nebolo príliš neskoro…