čo život dal a vzal

1. apríl je už dávno za nami, Silvester pred nami, ale Politický kabaret na Slovensku je v plnom prúde…
Ten kabaret tu máme už 26 rokov a politici si z občanov tejto republiky robia 1. apríl neprestajne.
Každé politické obdobie malo a má svojich zabávačov, ktorí odpútavajú pozornosť Slovákov od podstatných problémov.
Počet politických strán na takomto malom území a s takým počtom obyvateľov je dosť nepodarenou tragikomédiou.
Vznik ďalších dvoch „pravicových strán“ a ohlásenie návratu M.Dzurindu do politiky je fraškou, ktorú by vymyslel len dramatik kvalít V.Havla.
V krátkej správe sro1, z 11.10.2016 v rádiožurnále o siedmej bolo uvedené, že na budúci rok má pribudnúť asi 12 000 nových zamestnancov štátnej správy. Aj to, že Slovensko patrí počtom úradníkov na popredné miesta v Únii. Nuž, aspoň v niečom sme výnimoční. Takže na budúci rok budeme mať necelých 420 000 úradníkov a zamestnancov verejnej správy. Zaujímavý počet, to je približne 8% z celkového počtu obyvateľov Slovenska. Netuším, či sme taká bohatá krajina, že si to môžme dovoliť, alebo krajina hlupákov, kde si to môžu dovoliť.
Mám taký pocit, že určitá skupina obyvateľov si po 89-tom, vybudovala svoj vlastný „komunistický režim“, v ktorom majú všetky možné istoty od sociálnych po ekonomické, na úkor ostatných obyvateľov a na úkor zadlžovania tejto krajiny. Je úplne jedno, kto je vo vláde a pri moci, pretože títo ľudia budú mať svoje teplé miestečka stále zaistené.
Nové politické strany nevznikajú ako to deklarujú kvôli ľuďom a tejto krajine, ale kvôli tomu, aby si mohli z toho bohatstva na „úver“, niečo „urvať“ aj oni…
Krásne nás obabrali po prevrate rečičkami o slobode a demokracii, tú majú len oni. Ostatní žijú v tvrdom kapitalistickom vykorisťovateľskom režime.
Žiaľ, tí hore sú tak zaujatí sami sebou a vlastným svetom v ktorom žijú, že si prestali uvedomovať, že ľudia tú ich lacnú zábavu dávno prekukli a majú jej už dosť.
Stále si myslia, že ľudia na Slovensku sú tupým stádom, ktorému stačí klamať pred voľbami a ťahať medové motúzy popred nos.
Ľudia sa konečne začali preberať z falošnej ilúzie o „slobode a demokracii“.
Chcú žiť v pokoji a mieri a nie v stoke klamstiev, korupcie a nemorálnosti.