čo život dal a vzal

Stačí, aby bolo pekne sformulované, bolo podložené faktami s prívlastkami „ údajne, vraj, určite“, vyrobenými na objednávku a povedané v pravý čas. Pre istotu ho treba prikrášliť srdcervúcim príbehom a viackrát zopakovať a ľudia mu začnú veriť ako písmu svätému.
Keď nakoniec pravda výjde na povrch, je už často neskoro a tí, ktorí klamstvu uverili, možno pocítia spravodlivý hnev, ale radšej ticho čušia z hanby, že verili a nechali sa obalamutiť. Čušia a znova veria novým klamstvám, ktoré majú prekryť tie predošlé.
Klamstvo ako nástroj moci, používajú mocní sveta na ovládanie ľudí, získavanie moci a vlastného blahobytu.
Koľkým klamstvám sú ľudia ešte ochotní veriť?
Ako je možné, že sa nedokážu poučiť?
Alebo im vyhovuje taký život v klamstvách?
Koľkí z nás pred tridsiatimi rokmi uverili, že sa budú mať lepšie?
Uverili slovám o totalite komunistov, o tom ako sa máme všetci zle a aby prevrat vyšiel hladko, bolo použité klamstvo o smrti študenta Šmída. To naštartovalo hnev a nespokojnosť bežných ľudí, ktorí uverili „policajnej brutalite“. Keď vyšla pravda najavo, už bolo neskoro a ľudia boli nútení žiť v spoločnosti, kde začal vládnuť „zákon džungle a urvi si čo môžeš“.
Stále verili, že im politici chcú dobre a verili slovám o láske, pravde, slobode a demokracii, ktoré sa začali prejavovať vytváraním mafiánských skupín, rabovaním štátneho majetku, vraždením, výpalníctvom.
Neskôr uverili sľubom o dvojnásobných platoch a o tom, že nepotrebujeme potravinovú sebestačnosť, veď aj tak si všetko môžeme kúpiť. Počúvali sme, aký je štát zlý vlastník a ako je potrebné všetko rozpredať. Aj o tom, ako nás veľmi chcú do EÚ, ale najprv musíme splniť množstvo nezmyselných nariadení.
A ľudia sú ticho a čušia aj keď vidia a vedia, že prístupovými konaniami sme sa stali novodobou kolóniou s lacnou pracovnou silou a nikdy nebudeme mať životnú úroveň a platy také, aké majú Západné štáty.
Ľudia čušia a platia vysoké ceny za energie a vodu, len preto že „vraj“ štát bol zlý vlastník.
Ľudia čušia a platia zahraničným bankám, len preto lebo vraj úvery a dlhové otroctvo a rôzne poplatky zvyšujú životnú úroveň.
A teraz?
Nestíhame sledovať, čo sa okolo nás deje a čo nám podsúvajú médiá v mene tých, ktorí túžia po moci a chcú ju v tomto štáte prevziať za každú cenu.
Klamstvá o tom, ako tí „najspravodlivejší zo spravodlivých“ chcú dobre občanom a pritom sa im dokážu bezočivo vysmievať a pľuvať do tvárí.
A ľudia čušia, sú ticho. Prečo?
Mnohí klamstvám neveria, ale rezignovali, že sa už nedá nič robiť.
A to je jedno z najväčších klamstiev.
Aj počas Druhej svetovej vojny ľudia neverili, že sa vojnové utrpenie a totalita nacizmu a fašizmu môže skončiť. A skončili sa , ale až vtedy, keď sa ľudia prestali báť a čušať. A postavili sa ZLU, ktoré sa šírilo Európou ako mor.
A pritom sa aj vtedy dalo zabrániť vojnovému besneniu a vraždeniu miliónov nevinných ľudí.
Aj v súčasnosti sme len krok od podobného vojnového pekla, len s tým rozdielom, že vojna bude mať fatálne následky nielen pre ľudstvo, ale pre celú planétu.
Dokedy chcú ľudia veriť klamstvám ľudí, ktorým ide egoisticky len o vlastný zisk a svoje klamstvá skrývajú za pofidérne frázy o slobode a demokracii.
Alebo je jednoduchšie veriť slovám zaplatených klamárov, daňových podvodníkov a úžerníkov, či zbohatlíkov, ktorí si kupujú takto moc a sú pripravení plniť príkazy tých, ktorí chcú čoraz väčšie zisky a moc a ktorí sa už neštítia ničoho?
Budú ľudia čušať aj vtedy, keď ich hopsajúce stádo vyvolených začne mlátiť a zabíjať, ako to sľubujú jeho členovia vo svojich statusoch?
Budú čušať, keď ich budú v mene liberálne fašizmu zatvárať, len preto že majú iný názor?
Budú čušať, keď sa z ich štátu stane vojensky okupované územie, len preto, aby sa ich noví mocipáni cítili bezpečne?
Prečo je to tak?
Pretože vždy bolo pre mnohých jednoduchšie veriť klamstvám, ako pravde. Je jednoduchšie pridať sa k tým, ktorí nechcú prevziať zodpovednosť za seba aj spoločnosť , ako neveriť klamstvám, hľadať pravdu a ísť proti prúdu tých, ktorým klamstvo, ako nástroj moci vyhovuje a súhlasia s ním.